Logo HŽ

Olivier Messiaen (1908–1992): Vingt regards sur l´Enfant-Jésus

„Narodil som sa ako veriaci a sväté texty ma fascinovali od malička. Mnohé z diel sú vyzdvihnutím teologickej pravdy katolíckej viery. To je hlavné stanovisko mojej tvorby, najvznešenejší aspekt, ktorý neoľutujem v hodine mojej smrti,“ hovorí Olivier Messiaen o dôležitosti viery pre svoju tvorivú činnosť. Kresťanská symbolika, ktorej prikladal zvláštny význam, je základom myšlienkovej koncepcie väčšiny diel, ktoré napísal v rokoch 1928–1944.

Vznik významných klavírnych diel, resp. diel s použitím klavíra, patrí práve do obdobia, kedy náboženské presvedčenie a filozofia u Messiaena prevyšovali akúkoľvek inú inšpiráciu. Patria sem diela ako Quatuor pour la fin du Temps (Kvarteto na koniec času, 1941) Visions de l‘Amen (Vízie Amen, 1943) pre 2 klavíry, Vingt regards sur l‘Enfant-Jésus (20 pohľadov na Ježiša-dieťatko, 1944) pre klavír a Trois petites liturgies de la Présence Divine (Tri malé liturgie božskej prítomnosti, 1944) pre klavír, Martenotove vlny, ženský zbor a orchester. Messiaen našiel hlavnú inšpiráciu a základy pre svoju kompozíciu v kresťanskej teológii. Napriek tomu, že bol bohato obdarený predstavivosťou, takmer od začiatku tvorby sa pevne upäl na náboženstvo. Skoro všetky takéto diela obsahujú osobné komentáre týkajúce sa duchovnej roviny a kresťanskej symboliky.  

Pohľad vlastnými očami  

Tvorivé nadšenie po skladbách Visions de l‘Amen a Trois Petites Liturgies de la Présence Divine pokračovalo len s osemdňovou prestávkou, po ktorej nasledovalo nové klavírne veľdielo, Vingt regards sur l‘Enfant-Jésus (Dvadsať pohľadov na Ježiša-dieťatko). Dvojhodinový cyklus pre sólový klavír bol napísaný približne za šesť mesiacov, čo je na také obrovské dielo mimoriadne krátky čas. Sólový klavír síce neoplýva toľkými možnosťami použitia rytmického navrstvovania ako Kvarteto na koniec času alebo Visions de l‘Amen, zato však čerpá z viacerých iných zdrojov. Okrem symbolického a liturgického zmyslu majú niektoré časti čisto popisný charakter inšpirovaný vizuálnym umením.

Podľa R. S. Johnsona (Robert Sherlaw Johnson: Messiaen. Berkeley. University of California Press, 1975) bol Messiaen ovplyvnený mnohými teologickými spisovateľmi, ako boli sv. Tomáš Akvinský, sv. Ján na Kríži, sv. Terézia z Lisieux, ďalej rímskym misálom, Evanjeliami a najmä zbožnými knihami od Doma Columbu Marmiona (Kristus a jeho zázraky) a Mauricea Toesca (12 pohľadov). Títo dvaja autori píšu o „pohľadoch na pastierov, anjelov, Pannu Máriu a nebeského otca“. Messiaen v predslove píše o tom, že nasledoval túto myšlienku, pričom pridal ešte ďalších 16 pohľadov. V nich sa pokúsil zhudobniť svoje teologické predstavy (On všetko stvoril), nové hudobné koncepty (Pohľad času, Pohľad ticha...) a pokúsil sa uplatniť aj historické formové princípy (fúga v 6. časti). Jednotlivé názvy častí sa ťažko prekladajú do slovenčiny, pričom slovo „regard“ sa dá chápať ako osobné vnímanie, názor či videnie vlastnými očami.  

Tri témy  

Tak ako vo Visions de l‘Amen použil cyklickú „tému stvorenia“, v 20 pohľadoch Messiaen pracuje s tromi cyklickými témami: „Božia téma“, „Téma hviezdy a kríža“ a „Akordová téma“. Hlavnou témou je „Božia téma“, ktorá je spracovaná v základnej podobe v 1. časti. Extrémne pomalé tempo akoby symbolizovalo večnosť Boha. Hlavná téma svojím charakterom veľmi pripomína „tému stvorenia“ z Visions de l‘Amen – je majestátna a zároveň skromná, pevná a zároveň nežná. Božia téma sa znovu objaví v 5. časti a fragmenty z nej sú použité v 6., 10. a 11. časti. V pozmenenej verzii sa nachádza v 15. časti. Návrat témy prichádza vo svojej úplnej podobe v kóde poslednej časti ako vrchol dlhej búrlivej prípravy a napriek pomalému tempu tento záverečný úsek dosahuje vnútornú silu a zvukovú intenzitu len ťažko porovnateľnú s inými Messiaenovými dielami.

Druhá cyklická téma má názov „Téma hviezdy a kríža“. Symbolizuje hviezdu ako posla správy o narodení Krista a zároveň kríž, na ktorom zomrel. Téma je použitá v 2. a 7. časti (Pohľad hviezdy, Pohľad Kríža). Číslo 7 reprezentuje Boží oddych po šiestich dňoch stvorenia sveta a symbolizuje aj smrť Krista na kríži. Treťou cyklickou témou je „Akordová téma“, ktorá však nemá symbolické významy a jej funkcia je skôr dekoratívna. Časť z Božej témy je použitá v novej podobe s názvom „Téma lásky“, ktorú skladateľ použil prvýkrát v 6. časti (On všetko stvoril). Táto téma sa svojím charakterom a stavbou podobá „Téme lásky“ z Turangalîla symphonie, ale aj iným, ktoré použil vo Visions de l‘Amen a Trois Petites Liturgies de la Présence Divine. Téma lásky vrcholí v záverečnej časti, kde je skombinovaná s „Témou radosti“. V 10. časti (Pohľad Ducha radosti) skladateľ použil tri nové témy: „Tému orientálneho tanca“, „Tému radosti“ a „Tému v duchu poľovačky“. Sú to vedľajšie motívy a vyjadrujú najmä charakter a náladu úseku, v ktorom sú uvedené. V tomto zmysle je zaujímavé aj Messiaenovo spájanie vizuálneho s hudobným. Prvé príjmanie Panny (č. 11) je zhudobnením obrazu kľačiacej Panny Márie v rozjímaní a uctievaní dieťatka vo svojom lone. Bozk Jezuliatka (č. 15) je inšpirovaný rytinou dieťatka Ježiša, ktorý opúšťa matkine ruky, putujúc do objatia sv. Terézie z Lisieux.

Pohľad hrozného pomazania (č. 18) je hudobný komentár k tapisérii reprezentujúcej Krista ako Slovo Božie, ktorý je posadený na koni v boji, pričom mu vidno len ruku s rukoväťou meča, s ktorým narába uprostred bleskov búrky.   Symbolika čísel   Rozdelenie tém jednotlivých častí je do určitej miery spojené so symbolikou čísel. Prvá časť, Pohľad Otca, reprezentuje prvú postavu zo Svätej Trojice. Ostatné postavy sú zoradené v násobkoch čísla 5 (10, 15, 20), ktoré je symbolickým číslom indického boha Šivu. Piata časť, Pohľad Syna na Syna, je venovaná Kristovi, Božiemu synovi, desiata časť, Pohľad Ducha radosti, je venovaná Duchu Svätému. Pätnásta časť, Bozk Ježiša-dieťatka, velebí najsvätejšiu sviatosť a posledná, 20. časť, Pohľad Cirkvi lásky, predstavuje symboliku kostola a cirkvi ako tela Ježiša. Symbolika šiestej časti, On všetko stvoril, predstavuje 6 dní, počas ktorých stvoril Boh svet, preto šiesta časť patrí Bohu-Stvoriteľovi. Dvanásta a osemnásta časť, Všemohúce slovo a Pohľad hrozného pomazania, patrí Kristovi ako Slovu Božiemu. Deviata časť sa dá pochopiť symbolicky: 9 ako číslo materstva. Pohľad času je záhadou plynutia času, jeho večnosti...  

Polylinearita a zvukovosť  

Charakteristickou kompozičnou črtou cyklu je polylinearita, čiže samostatné vedenie viacerých hlasov súčasne. Polyfónia je u Messiaena prítomná často, akoby chcel principiálne nadviazať na svojho veľkého predchodcu J. S. Bacha, no výsledná zvuková podoba je diametrálne odlišná. Messiaen spracováva jednotlivé témy a motívy na menších plochách, často nenadväzuje, ale iba priraďuje krátke úseky. V šiestej časti (On všetko stvoril) pracuje polyfonicky s jednotlivými hlasmi z hlavnej témy, tvorí trojité kánony, rytmické kánony vytvára z neretrográdnych rytmov. Požiadavka interpretovej bravúrnej virtuozity je zrejmá od začiatku a skutočne treba obdivovať toho, kto sa podujme túto časť naštudovať. To platí aj o 10. časti (Pohľad Ducha radosti). Oktávové skoky, opakované akordické behy, tremolá vo fortissime, rýchle polyfonické pasáže, behy, vírivé ozdobené trilky, opakované akordy v pianissime, ozdobné skupinky zložené z akordov prechádzajúce z pp do fff.

Zvláštny zvukový dojem vyvoláva netradičné usporiadanie hlasov, keď sa hlavný hlas pohybuje v nižšej polohe (bas, tenor) a nad ním znejú vedľajšie hlasy. V iných prípadoch je vedúci hlas umiestnený v strednej polohe, pričom vedľajšie hlasy sú v krajných vrchných a spodných registroch. Keďže intenzita zvuku klavíra je vo vrchných, stredných a spodných polohách odlišná, Messiaenova hudba pôsobí trojdimenzionálne, akoby sa zvuk ozýval z rôznych kútov miestnosti. Samozrejme, že aj interpret sám musí prispieť k zvukovým diferenciáciám. Výrazovo náročné sú miesta, keď treba súčasne hrať každou rukou v inej dynamickej hladine, čo však nevychádza z tradičných postupov, kedy melódia v sopráne nemala byť prehlušená basovou líniou. U Messiaena je to často naopak. Typickým príkladom je druhá skladba (Pohľad hviezdy), v ktorej sa na malej ploche striedajú jedno- alebo dvojtaktové motívy s rôznou zvukovou intenzitou a jej umiestnením.

Ďalšou úlohou, pred ktorou stojí klavirista, je nutnosť vystavať postupne crescendo alebo decrescendo na dlhých úsekoch. Celá tretia časť (Zámena) je jedným obrovským crescendom a interpret si musí dobre rozvrhnúť svoje sily, aby zvuková kontinuita nebola porušená buď príliš skorým, alebo neskorým zosilnením. Neznámym prvkom pre európsku hudobnú kultúru je navrstvovanie akceleračných a deceleračných (zrýchľujúcich a spomaľujúcich) postupov, charakteristické pre hru balijských hudobníkov. Tento proces nájdeme v úvode a závere 18. časti Messiaenovho diela. Podobne spracováva 16. časť, kde zmenšovanie a zväčšovanie rytmických hodnôt evokuje prichádzanie a odchádzanie prorokov, pastierov a mágov. V 5. časti (Pohľad Syna na Syna) nad „Božou témou“ v ľavej ruke plynie v dvoch vrchných líniách rytmický kánon tvoriaci tzv. rezonancie. Ich rytmus je taký zložitý, že poslucháč ho vníma len ako náhodný, nepravidelný sled typicky messiaenovských zložených akordov, ktorý akoby znel na imaginárnom druhom nástroji. Rytmický kánon s hlavnou melódiou musí pôsobiť plasticky a sám skladateľ udáva pokyn, aby interpret hlasy dobre zvukovo diferencoval.




Aktualizované: 19. 08. 2016