• 1864 – 1868

    Právnická akadémia v Bratislave

  • od 1964

    zamestanec mesta Bratislavy, 1871 ako aktuár, od 1872 zástupca mestského kapitána

  • 1879 – 1917

    archivár mesta Bratislavy

  • bol členom Mestského zastupiteľstva, členom slobodomurárskej lóže, tajomníkom Cirkevného hudobného spolku (Kirchenmusikverein) pri Dóme sv. Martina, členom Divadelnej komisie, Umeleckého spolku, Spolku pre vedecké prednášky

  • organizátor hudobného života Bratislavy (koncerty, prednášky, kultúrno-spoločenské podujatia), bohatá korenšpondencia s klaviristom, skladateľom Franzom Lisztom (1811 – 1886), dirigentom Hansom Richterom (1843 – 1916)

Organizátor kultúrneho a hudobného života v Bratislave, držiteľ rytierskeho kríža Rádu Františka Jozefa (1911).

Venoval sa publicistickej činnosti, takmer 50 rokov bol redaktorom novín Pressburger Zeitung, angažoval sa vo veci ochrany architektonických a umeleckých pamiatok, zaoberal sa sociálnym zabezpečením umelcov.

Takmer 40 rokov spracovával archívne fondy mesta Bratislavy a zaslúžil sa o ich zveladenie. Ako archivár sa venoval aj regionálnym dejinám.

Už počas štúdia na gymnáziu publikoval svoje postrehy a recenzie z prešporských (bratislavských) koncertov a ďalších kultúrnych podujatí na stránkach novín Pressburger Zeitung. Neskôr pôsobil aj ako redaktor týchto novín. Z jeho publikačnej činnosti sa dozvedáme o hudobnej histórii Bratislavy ako aj o novších hudobných dejinách mesta.

Vďaka tomu sa mohol stretnúť s najvýznamnejšími osobnosťami vtedajšieho hudobného života. Navštevoval koncerty a operné predstavenia vo Viedni, to mu umožnilo sa oboznámiť s viedenskýma kultúrnym a spoločenským dianím. Zaujímal sa o hudobný život Budapešti, navštívil Paríž, Weimar, Bayreuth, Moskvu, St. Petersburg (Petrohrad), Regensburg, Birmingham a ďalšie európske kultúrne centrá, tak mohol lepšie spoznať vtedajší hudobný život.

Najsilnejšie umelecké priateľstvo spájalo Batku s Franzom Lisztom. Uvádzaním jeho diel v 60. až 80. rokoch 19. storočia vybudoval v Bratislave lisztovský kult. Naštudovanie Lisztovej Ostrihomskej omše prilákalo do mesta veľa odborníkov z Viedne, Budapešti a Bayreuthu, ktorú dirigoval skladateľ osobne. Takto bolo uvedené aj Lisztovo Oratórium Legenda o sv. Alžbete Cirkevným hudobným spolkom pri Dóme sv. Martina.

Zo snahy Batku vyhotovil sochár Viktor Tilgner bustu Franza Liszta, ktorá sa nachádza na dnešnom Rudnayovom námestí pred Dómom sv. Martina, na ktorú prispel Batka osobne.

Bol veľkým obdivovateľom bratislavského skladateľa Johanna Nepomuka Hummela, zorganizoval koncert 13. apríla 1885, na ktorom sa zúčastnili aj Franz Liszt a Anton Rubinstein. Postaral sa o finančnú podporu vďaka, ktorej zabezpečil Johannovi Nepomukovi Hummelovi v Bratislave pamätník. Pamätník bol nainštalovaný pred bratislavským Mestským divadlom a slávnostná ceremónia pri príležitosti 50. výročia smrti skladateľa sa konala 17. októbra 1887. Pomník vytvoril prešporský rodák a známy viedenský sochár Viktor Tilgner. V súčasnosti sa tento pomník nachádza na Hviezdoslavovom námestí pred budovou nemeckého veľvyslanectva.
Neskôr sa Johann Batka zaslúžil o osadenie busty jeho priateľa Franza Liszta na Rudnayovom námestí v roku 1911.

Zaslúžil sa o výstavbu nového Mestského divadla, dnes historickej budovy SND. Táto bola postavená na mieste pôvodného divadla.

V spolupráci s významným historikom a archeológom Franz Flóridusom Rómerom vybudoval bratislavské Mestské múzeum. Podporoval vznik mestskej knižnice v roku 1900 a daroval jej niekoľko tisíc kníh z vlastnej zbierky.
Takisto spoluzakladal v roku 1885 Prešporský umelecký spolok (Pressburger Kunstverein), ktorý bol v tom období hybnou silou Prešporka najmä na poli výtvarného umenia.
Podporoval mladých umelcov, napríklad skladateľa Bélu Bartóka, jednorukého klaviristu Gézu Zichyho, či sochára Jána Fadrusza, neskoršieho autora pomníka Márie Terézie, ktorý stál na dnešnom Štúrovom námestí. Mladých umelcov podporoval aj finančne a zároveň koncertnú činnosť cez jeho bohaté kontakty.
Ďalšou oblasťou, v ktorej bol aktívny, bola pamiatková starostlivosť. Jeho snom bolo zachrániť a obnoviť Bratislavský hrad, ktorý bol vtedy len vyhoretou ruinou.

Prešporský mecenáš hudby venoval svoju pozostalosť mestu. Okrem rôznych dobových dokumentov vrátane svojej korešpondencie, denníkov, ale aj vstupeniek a fotografií to boli aj umelecké diela. Písomnosti putovali do Archívu mesta Bratislavy, fotografie do Múzea mesta Bratislavy. Sochy a obrazy sa stali základom umeleckých zbierok Galérie mesta Bratislavy. Mnohé veci, ako napríklad nábytok, sa však roztratili. Vo svojej pozostalosti zanechal viac ako 10 000 listov korenšpondencie s významnými osobnosťami vtedajšieho hudobného života (Johannesom Brahmsom, Antonom Brucknerom, Johannom Straussom, Richardom Wagnerom, Franzom Lisztom, Hansom Richterom), ktorá zároveň predstavuje významnú kultúrnu hodnotu, nachádza sa v Mestskom archíve Bratislavy, vedecky sa spracováva a digitalizuje. Z niekoľkých stoviek listov jeho manželke Márii Valentovej sa dozvedáme o zážitkoch z umeleckých ciest, o priateľstvách s významnými osobnosťami. Jeho zásluhou účinkovali v Bratislave najvýznamnejší európski dirigenti, skladatelia a interpreti.

Batka sa zaslúžil o vytvorenie a osadenie pomníkov J. N. Hummelovi a F. Lisztovi. Batkovi len necelý rok od jeho úmrtia, 26. októbra 1918, bola na Rudnayovom námestí hneď vedľa pomníka F. Lisztovi odhalená jeho busta. Mramorová socha je dielom prešporského sochára Alojza Rigeleho. Busta však na tomto mieste dlho nevydržala. Politická situácia sa zmenila a Batka už bol pre nasledujúcu garnitúru nezaujímavý. V tom roku sa rozpadlo Rakúsko-Uhorsko a Prešporok sa stal súčasťou Česko-Slovenska. O rok neskôr sa premenoval na Bratislavu. V súčasnosti sa obe Batkove busty nachádzajú v zbierkach GMB.

Múzeum mesta Bratislavy si sto rokov od úmrtia J. Batku pripomenula výstavou Ján Batka a Bratislava v priestore Múzea J. N. Hummela na Klobučníckej ulici. Osobnosť prešporského kunst-mecenáša si pripomenula aj konferencia Ján Batka (1845 – 1917) 4. októbra pod gesciou Múzea mesta Bratislavy. Jeho rodný dom, je na Baštovej 2 pri Michalskej veži.

x