Logo HŽ

Pro musica nostra Thursoviensi

II. ročník medzinárodného hudobného festivalu, 16.–23. júna, Hudobné centrum, Naša kultúra / Cultura nostra

Už sme si zvykli, že hudobné podujatia vznikajú a zanikajú. Zväčša sú závislé od vôle a vytrvalosti usporiadateľov, ak však zanikajú, zväčša to býva z „prozaických“, no pochopiteľných dôvodov. O to viac potešil v minulom roku chýr z Hudobného centra, vďaka ktorému pod gesciu inštitúcie pribudli k zavedeným podujatiam ďalšie. Sympatickou bola myšlienka využiť naše „utajené“ či menej známe lokality, tematicky ich prepojiť, no najmä ozvučiť hudbou. Ešte minulý rok sme zaevidovali novú dvojicu medzinárodných hudobných festivalov s výrečným názom Pro musica nostra. Oba zjednotené rovnakou myšlienkou, koncepciou, odlišuje adjektívum: Sarossiensi (Šarišský) upozorňuje na väzbu k regiónu, tajuplnejšie znie druhý s predikátom Thursoviensi.

Záhadu ľahko dešifrujeme listujúc v našej histórii: výsadné miesto v nej patrilo aristokratickému rodu Turzovcov, ktorý mal viacero sídiel roztrúsených na území dnešného Slovenska. Ťažiskovo v Žilinskom a Oravskom regióne. Táto asociácia bola skvelým impulzom situovať podujatie do miest a objektov spojených s týmto osvieteným rodom a upozorniť na to, čo zatiaľ pre verejnosť nie je príliš známe. Niektoré z objektov stáročia postupne pustli a chátrali, niektoré šťastnejšie „našli milosrdenstvo“ aj v minulom režime, ako-tak prežili a niektoré výsadne našli už v prítomnosti vnímavých donorov, reštaurátorov a zároveň nových majiteľov. O tom viac prezrádza veľkoryso skoncipovaný bulletin naplnený informáciami nielen ku koncertom. Je fundovaným kunsthistorickým „bedekrom“ s výkladom Petra Kresánka, sprostredkujúcim legendu k jednotlivým architektonickým objektom – dejiskám ôsmich koncertov. Treba ešte upozorniť na exkluzívnu grafickú minucióznosť bulletinu: každý z obsažných textov je názorne doplnený perokresbou (nie fotografiou!) autora Igora Cvacha, ktorá dodáva celku štýlovo decentne archaizujúci nádych.

Žilinská edícia Pro musica nostra začínala koncertom Ensemble Opera Diversa (dirigentka Gabriela Tardonová) v Rímsko-katolíckom kostole sv. Bartolomeja v Čadci, pokračovala v skvostnom komornom priestore nedávno zrenovovanej kaplnky hradu Budatín s adekvátne apartným programom, pozostávajúcim z krehkých suít francúzskeho baroka spojených titulom Le concert spirituel s hráčkou na barokovej priečnej flaute Radkou Kubínovou, gambistom Krzysztofom Firlusom a čembalistom Joãom Rivalom. Pestované exteriérové aj interiérové priestory Gotickej kúrie v Kotešovej nemohli ináč ako inšpiratívne zapôsobiť na skvelý ansámbel Schöllnast Consort, ktorého členovia vyznávajú hru na historických dychových nástrojoch (Róbert a Ronald Šebestovci, Tomáš Horkavý, Rudolf Linner, Katharina Mandl, Andrea Skala a kontrabasista Ján Prievozník) s tematickým programom Harmonique Musique à Presbourg (Anton Zimmermann, Juraj Družecký, František Kramář, Ignaz Pleyel). Skladby poslucháčmi permanentne favorizovaného barokového majstra zneli pod súhrnným titulom Hommage à Vivaldi v stvárnení českého súboru Barocco sempre giovane (Josef Krečmer, Iva Kramperová, Vít Chudý, Matěj Štěpánek, Jan Zemen) v Château Gbeľany. Piatou hudobnou zastávkou bola Kaplnka sv. Jána Nepomuckého Orlové s hudobno-poetickým programom Lettere Amorose, kreovanom súborom Le nuove musiche (Hilda Gulyás, Adam Szendrei, Jakub Mitrík a Zuzana Haverda).

Každý z koncertov mal svoju tému, myšlienkové ťažisko, atmosféru. Celá turzovsky ladená umelecká kolekcia bola dramaturgicky vypracovaná do nevídaných detailov. Všetko so všetkým súviselo a korešpondovalo. Nevládol tu však sofistikovaný duch ani náhoda. Imponovala mi zastávka na Bytčianskom zámku, ktorého nádvorie na celý deň ovládol súbor Solamente naturali. Tvárny ansámbel venoval najskôr predpoludnie miestnym školákom a spolu s mimoriadne invenčným moderátorom Martinom Vanekom voviedli mládež do ríše hudby. Pre deti to bol, podľa odozvy a reakcií, jeden zo sviatočných dní práve končiaceho školského roka. Legendami opradený veľkolepý bytčiansky Sobášny palác bol v ten deň dejiskom aj večerného koncertu. A znova Solamente naturali; v jednej z možných inštrumentálnych konštelácií ponúkli zo svojej pestrej repertoárovej vzorky skladby „v znamení B“: Heinrich Ignaz Franz Biber a Antonio Bertali.

Každý z koncertov v inej lokalite poznamenával nielen genius loci daného dejiska, v atmosfére bolo cítiť povznesenie a bázeň, aj vďaku za poctu umením. Tak to vyjadrovali verbálne miestni čelní predstavitelia, ktorí sa spolupodieľali na zdarnom priebehu festivalu, tak to potvrdzovala prežiarená atmosféra. Dve posledné podujatia turzovských putovaní za hudbou mierili najskôr do Rímsko-katolíckeho kostola sv. Gála v Predmieri, kde sa skvelá sopranistka Jana Pastorková spolu s organistom Marekom Štrbákom stretli s vnímavým publikom oceňujúcim zriedkavú príležitosť počuť profesionálne predvedenú a pritom „stráviteľnú“ hudbu. Finále festivalu patrilo Rajcu. V majestátnom Rímsko-katolíckom kostole sv. Ladislava vyvrcholil program týždňového cestovania za hudbou a reliktmi architektúry uvedením krásnej, slastnou kantilénou posvätenej Rossiniho Petite messe solennelle. Miestne auditórium si so zjavnou radosťou vychutnalo hudbu „malej“ (približne poldruhahodinovej) omše, ocenilo Slovenský filharmonický zbor (Jozef Chabroň), inštrumenalistov Ladislava Fančoviča, Mareka Štrbáka a najmä sólistov Máriu Porubčinovú, Sonju Runje, Otokara Kleina a Gustáva Beláčka. Práve tento basista (inak aj predseda OZ Naša kultúra) participoval na podujatí všestranne: prispel ako iniciátor spomienky na rajeckého rodáka, výborného tenoristu a sólistu SND Imricha Jakubeka, upozornil na jedinú zachovanú sochu Milana Rastislava Štefánika, ktorá „prežila“ v Predmieri a inicioval expozíciu z výtvarných diel impresívnych obrazov Jiřího Strachotu, ktorá bola inštalovaná v kaplnke komplexu dnes už beláčkovského rodinného sídla – Gotickej kotešovskej kúrie.

Ak znie priveľa chvál a superlatívov, býva to podozrivé. Nemyslím si však, že kto sa zúčastnil tohtoročného múzického turzovského okruhu, vysloví niečo iné ako úprimné slová uznania. Na adresu presnej a neomylnej organizácie s diskrétnym manažingom, umnej programovej štruktúry, komplexnému profesionálnemu vybaveniu, samozrejme všetkých interpretov, no aj vľúdnemu prostrediu s neopakovateľne spektakulárnou prírodnou panorámou. Výborná myšlienka – dôsledná realizácia. Nám, tohtoročným účastníkom a svedkom pripúšťa voľbu jedinej možnosti: o rok sa k Turzovcom vrátiť!

http://hc.sk/en/hudobny-zivot/clanok/hudobne-spravodajstvo/1596-pro-musica-nostra-thursoviensi/



Updated: 12. 08. 2019