O diele:

Ešte stále sa zapodievam umením. Napriek tomu, že v tzv. „treťom svete“ hynie denne na následky vyčíňania mocných cca 37 000 (slovom: tridsaťsedem tisíc) ľudí, z čoho väčšinu tvoria deti. O tom sa v „prvom svete“ mlčalo pred tragédiou z 11. 9. 2001 a mlčí sa aj po nej. Celý Západ tak rešpektuje mafiánsku zásadu „Omerta“ – „nič neviem, nič som nevidel, nič som nepočul“. Platí to nielen v prípade obetí nepretržitého holokaustu, ale aj v prípade hrdinov, ktorí obetujú pre druhých svoje životy. Jedným z nich je MUDr. Janusz Korczak, azda najvýznamnejší pedagóg po Komenskom (na jeho odkaz nadviazal v Poľsku KOR – Komitet na obranu robotníkov a neskôr Walesova Solidarita). Tvorca sirotinca išiel dobrovoľne so svojimi malými priateľmi z varšavského geta rovno do plynu. Uprednostnil Lásku pred pudom sebazáchovy, vernosť – pred „rozumnosťou“, duchovný princíp – pred „pragmatizmom“. Keď som dostal objednávku z festivalu „Krakov 2000 – Zamatová opona“, prišiel mi na um tento tragický príbeh zo „storočia megavraždy“ (Z. Brzeziński), ktoré žiaľbohu, ešte stále – napriek kalendárom – pretrváva. Príbeh skrytý za „zamatovou oponou“ mlčania – „Omerta“. Ján Pavol II. kedysi povedal, že aj dnes – po holokauste a Hirošime – „smie človek spievať, ak jeho spev bude výrazom protestu, náreku, alebo nádeje“. S takouto spontánnou intenciou vznikla cyklická skladba Korczak in memoriam v originálnej verzii s časťami Polemos. Kinderszenen, Dies irae, Choralvorspiel, Marcia funebre. Hudba prvých dvoch začína niekoľkokrát – je totiž prerušovaná inváziami tympanov. Aj z bachovského chorálu „O Haupt voll Blut und Wunden“ je niekoľkokrát exponovaný iba začiatok. Vychádzal som totiž z pocitu, že s tým, čo bolo zničené, zabité, rozbité, nemôže korešpondovať hudba realizujúca ideál evolúcie a celistvosti. Zo skladby pre 10 interpretov som vybral fragmenty pre sláčikové kvarteto. Túto „hudbu nedopovedaného“ už neprerušuje „bombardovanie“ tympanov, ale ticho – Silentium. Nádej už nemôžu vyvolávať staré ilúzie. Postulát Pravdy sugeruje, že do estetiky treba integrovať nielen kategóriu étosu, ale aj hriechu.


(autor, in: Bulletin Nová slovenská hudba 2002, s. 61)

Časti diela:
Vigoroso
Comodo ma esattamente, grazioso
Dolcissimo malincolico
Lento
Lento, dolente
Tranquillo
Marcia funebre


Prvé uvedenie na Slovensku

15. 11. 2002, Nová slovenská hudba, Moyzesova sieň, Bratislava, SK
INTERPRETI: Ewald Danel (vn), Bohdan Warchal jr. (vn), Jozef Hošek (vl), Eva Čermanová (vc)
X