O diele:

Premýšľajúc o úvahe Michela Foucaulta nad textom Jorge Louis Borgesa vyjadrenej slovami: „Nemožné nie je susedstvo vecí, ale samo miesto, kde by mohli susediť.“ Chcem povedať o partitúre skladby Tikun toto: V gregoriánskom nápeve sa stretávajú indián Nobody s Williamom Blakeom a s Ivanom Buffom. (Škoda, že tridentský koncil zakázal trópy – nebol by tento skrytý pred svetom!) Hrajú to dychy. Pieseň plavej popovej speváčky – http://www.youtube.com/watch?v=0UrbuzgVFC4 resp. útržky z jej „cover verzie“ realizujú hoboj s klavírom. Spievať začína s Meyrinkom v slangovej nemčine a pokračuje sa fragmentmi z Tóry a z New American Bible. Varovné proroctvo pána Shachama uverejnené 9. 9. 2009 v denníku Sme, komentujú recitatívne priznávky bicích nástrojov s dychmi. Popisnú stránku tohto proroctva vyjadruje prvá gradačná krivka. Sláčiky vedú s dychmi ekumenický dialóg: rôzne nápevy Šema Izrael, vo viac-menej rovných hodnotách sa premieňajú na kvintolový pohyb záverečnej vety v Prefátiu. Do živej ekumenickej vravy sa pridávajú ešte dredaté, rastafariánske bicie. Leitmotívom kompozície je "operácia so zmenšeným akordom" – spomienka na Juraja Beneša.

Okrem tohto pokusu o stručné vysvetlenie naratívneho významu základných vrstiev uvediem ešte niekoľko otázok, ktoré sa explicitne týkajú kompozície. Otázky totiž chránia pred zabúdaním:

Má ďalšie významy výraz "Tikun" okrem slova "oprava"?

Môže pre deti to vhodné byť?

Je kompozícia metaforou?

Aký zmysel majú tieto otázky?

Dá sa zhovárať s myšlienkami?

Koho budovu riadi zástupca motívu „back masking“?

Žije Prima practica?

Prečo Maimonides nemá rád hudbu?

V akom mesiaci uloví sa rak na hrádzi?


(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 2010, s. 5.)

Prvé uvedenie na Slovensku

4. 11. 2010, Dom umenia, Košice, SK
INTERPRETI: Iveta Vajó Vladyková (s), Štátny komorný orchester Žilina, Marián Lejava (dir.)
X