O diele:

Charakteristickou vlastnosťou prelúdia ako formového typu je významná štrukturálna voľnosť, umožňujúca skladateľom opustiť prísne formové pravidlá a slobodne rozvinúť niť kreatívneho uvažovania. Formová nejednoznačnosť prelúdia však zvyčajne oslabuje vnútornú súdržnosť takejto kompozície. Spojiť viaceré prelúdiá do väčšieho formového útvaru, ktorý imituje koncept sonátového cyklu a eliminovať tak typický nedostatok prelúdia - formovú nesúdržnosť, to je základná idea formového riešenia skladby 4 prelúdiá pre dychové kvarteto. Časti cyklu plynú jedna za druhou bez prerušenia, čo má takisto podporiť vnútornú jednotu kompozície.


(autor)

X