O diele:

Nikdy som sa nesnažil komponovať tak, aby moja hudba bola „krásna“, či „zrozumiteľná“. Som presvedčený, že umenie by malo byť v súlade s autorovou „naladenosťou“ v Heideggerovom zmysle (t. zn. nie chvíľkovou, náhodnou „náladou“). Stotožňujem sa s Tillichovým názorom, že dielo by malo byť výrazom ľudskej kondície. Asi preto som odjakživa vychádzal zo spontánnych nápadov a zrejme preto moja hudba má do značnej miery improvizačný charakter, je kontrolovaná opäť „iba“ spontánne, intuitívne. Je pohybom v zovšeobecnenom harmonickom priestore, ktorého teoretické obrysy som načrtol v 60-tych rokoch. Expresia je zrejme aj v pozadí procesu formovania (formové schémy ma nezaujímajú).

Skladba Patetique vznikla súčasne so skladbou Ex abrupto pre flautu a klavír v lete 2006 (na podnet Moniky Duarte-Štreitovej). Kým tá flautová je nasmerovaná k variáciám chorálu, Patetique vyúsťuje do stavu akéhosi zmrazenia-znehybnenia. V tom istom čase som skicoval skladbu hlas, zbor a orchester (objednanú na 50. Varšavskú jeseň) – Improvisation sur Herbert na poému Posolstvo pána Cogito (v Poľsku kultová báseň tabuizovaného autora); možno to malo vplyv na charakter aj tejto komornej hudby? Pre každý prípad uvediem fragmenty zo záveru:

...opakuj veľké slová opakuj ich zaťato

ako tí čo išli cez púšť a zahynuli v piesku

odmenia ťa tým čo majú poruke – bičom smiechu vraždou na smetisku

choď lebo len tak budeš prijatý do kruhu (...)

obrancov kráľovstva bez hraníc a mesta v popoloch

Buď verný Choď.“

Patetique som dedikoval Jánovi Slávikovi.


(autor, in: Bulletin Nová slovenská hudba 2008, s. 58)

Prvé uvedenie na Slovensku

20. 6. 2008, Modra, SK
INTERPRETI: Ján Slávik (vc), Daniela Varínska (pf)
X