O diele:

Douva, Žena-Mýtus (nielen žena z akejsi mytológie) akoby sa vynárala zo sféry živlov a v nej aj zanikla. "Čo zachytiť, ak nie to, čo sa stráca? Čo uvidieť, ak nie to, čo zatemňuje?!", pýta sa tvorca Douvy, centrálnej postavy svojho diela – Yves Bonnefoy, jeden z najväčších v dejinách francúzskej poézie. A "to, čo sa stráca a zatemňuje", zachycuje-ukazuje pomocou metafor, v ktorých namiesto ideálov a abstrakcií predchodcov, hlavnú rolu hrajú prvky materiálneho sveta, do ktorých sa oheň, vzduch, voda a zem premietajú. Potvrdzuje sa tu "poetika živlov" Gastona Bachelarda, veľkého filozofa poézie, ktorý o. i. poukázal na väzbu medzi živlami a štyrmi temperamentmi v ľudskej psychike. Keď k týmto štvoriciam pridáme štyri typy hry – agon, alea, mimicry a illinx (súperenie, náhoda, predstieranie, extáza), ktoré odhalil Roger Caillois, priblížime sa k časopriestoru existencie vnorenej do Mystéria Bytia, do sféry Nevysloviteľného – nevysloviteľného všednou rečou. Tu potom "zasahuje" umenie – od nepamäti opakované experimenty zamerané na vyplnenie medzery, ktorú Michelangelo znázornil na "Stvorení Adama", medzery medzi prstom Adama a prstom Stvoriteľa. Władysław Tatarkiewicz dokázal, že dejiny nielen filozofie, ale poznania vôbec, s umením vrátane, oscilujú medzi metafyzikou a pragmatizmom (oportunizmom, nihilizmom). Európske totalitné režimy presadzovali tú druhú tendenciu. Dnešný materializmus pokračuje v degradácii človeka na len a výlučne ekonomicky, sociálne či politicky determinovanú bytosť. Yves Bonnefoy vstúpil do hry so svojím univerzalizmom, v ktorom Douva a jej mužský partner v experimente, akým je autentická existencia, berú na seba riziko zodpovednosti, rezignujúc na zdanlivo "overené istoty", aké ponúka svet, zdegradovaný na globálny bazár a bojisko a umenie – na "entertainment" pre "poslucháča", "diváka", "čitateľa" nenápadne zbavovaného svojho nároku byť občanom-subjektom. Vyplýva to z nedávnych slov prezidenta Joachima Gaucka. Yves Bonnefoy v závere triptychu "Douva hovorí" už dávno priam prorocky napísal: "nech slovo umrie v tejto špinavej hre...".

Výber z tvorby Yvesa Bonnefoy' a (preklad Michal Bartko) vydal v roku 1967 Slovenský spisovateľ. Prišlo mi vtedy na um, že na túto unikátnu lyriku musím čosi skomponovať. Avšak život – experiment prinášal stále iné témy. Tak až teraz, keď som už "jednou nohou v hrobe" – ako pred svojím nezabudnuteľným rozlúčkovým koncertom konštatoval Sergej Kopčák v rozhovore s Tinou Čornou – vznikla posledná šanca sa o to ešte pokúsiť. V pozadí sú slová Friedricha Hölderlina (tvorcu mýtckej Diotimy), Bonnefoyovho duchovného príbuzného: "My nie sme nič, to, čo chceme, je všetko". Spevy Douvy som venoval Denise Šlepkovskej.


(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 2012, s. 78 – 79.)

Časti diela:
Odhalená zem
Hlas
Hlas vždy ten istý
Osvetlené lístie


Prvé uvedenie na Slovensku

16. 11. 2012, Nová slovenská hudba, Malé koncertné štúdio Slovenského rozhlasu, Bratislava, SK
INTERPRETI: Denisa Šlepkovská (ms), Xénia Jarová (pf)

Prvé uvedenie v zahraničí

2. 12. 2014, Třídění 2014, Kaplnka sv. Vavřince, Praha, CZ
INTERPRETI: Denisa Šlepkovská (ms), Ivan Buffa (pf)
X