O diele:

Nigun je v tradícii pieseň bez slov – prvýkrát uvedená do európskej artificiálnej hudby v 19. storočí v diele F. M. Bartholdyho ako pieseň bez slov. Pôvodne je to poloimprovizovaná vokálno-inštrumentálna hudba, v ktorej sa fragmenty najmä sakrálnych textov menia na zvukovomalebné tónovo-hláskové skupiny. Kompozícia je súčasťou umelecko-spoločenského projektu "Tikun Olam", ktorý sa práve konštituuje v rámci slovenského výboru pre Unicef. Úmyslom projektu je oslovovať umelcov s kresťanskou a židovskou duchovnou orientáciou – od mainstremu po avantgardu s cieľom duchovne podporiť zmierovací blízkovýchodný proces umeleckou kreativitou. Výsledné artefakty – hudobné, divadelné, filmové a výtvarné – majú za cieľ získavať prostriedky, ktoré sú následne zasielané na podporu edukačných a zdravotných aktivít Unicefu v oblasti moslimských štátov Indie, Pakistanu a Bangladéša. Ide tak o gesto priateľstva smerom ku moslimskému svetu – gesto židov a kresťanov.

Dnes odznejú všetky štyri časti cyklu. Prvá časť je výrazom radosti zo slobody. Fragment textu, ktorý spievajú inštrumentalisti, je doznením básne Anny Achmatovovej z desivého roku 1935 v ZSSR.

 

Prečo mi jed do čistej vody, špinu do chleba miešate?
Prečo mi zvyšky zo slobody robíte peklom v záchvate?
Preto, že som sa nevysmiala z prehorkej skazy priateľov?
Preto, že som vždy verne stála pri vlasti, aj keď bolelo?
Viem, bez prestania na básnika na zemi striehne kat a klát.
Pre nás len – rúcho kajúcnika, ísť so sviecou a nariekať.

Báseň doznieva za spevu 113 žalmu:

Chváľte, služobníci Pánovi,
chváľte meno Pánovo.
Nech je velebené meno Pánovo
odteraz až naveky.

Druhá časť kompozície je pripojením sa ku výzve básnikov za mier v Iráne. Mám v úmysle na túto výzvu zareagovať zaslaním partitúry – hoci nie som básnik, ale moja kompozičná poetika zahŕňa ako stavebné prvky rovnako slovné i hudobné prvky. Ku výzve sa môže pripojiť každý literárne aktívny človek krátkou poviedkou alebo básňou, a to na stránke www.numancia.poets.

Text druhej časti je pokusom o definíciu toho, kto je to Noachita. Noe bol obnoviteľom ľudstva, v ktorom sú už zakázané krutosť a vražda, rúhanie a modloslužba, krvismilstvo, sexuálne násilie a krádež a prikázané je ustanovenie občianskeho zákonníka. Rozhodol som sa však pripomenúť si záchranu ľudstva, ktorý nás ale naučil aj svoje posledné veci: piť a preklínať Kanán. V tejto časti som si stavebno-tematicky pripomenul učiteľa svojich učiteľov – Antonína Dvořáka. Rozprávková prosba mesiacu je nahradená žalmovým pokračovaním:

Od východu slnka až po západ
nech je oslávené meno Pánovo.
Vyvýšený je Pán nad všetky národy
a jeho sláva nad nebesia.
Kto je ako Pán, náš Boh,
ktorý sídli vysoko
a hľadí do hlbín
neba i zeme?

Tretia časť je poctou...
Napokon 4. časť s textom "Neplodnej dáva bývať v dome ako šťastnej matke detí" je ukončením 113 žalmu.
S pietnou spomienkou v deň konca života černošskej popovej divy je ukončená táto kompozícia.
Pieňový cyklus je súčasťou operného celku, ktorého libreto má pracovný názov "Spoločné veci Noeho detí dnes a včera."


(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 2012, s. 34 – 35.)

Časti diela:
Hoquetus
Aria and sktech of chacone (by the Dvořák theme). Prayer for peace in Persia
Madrigal phantasy by the memory of György Ligeti
Motet for rabbi Zalman Nelson


Prvé uvedenie na Slovensku

7. 3. 2012, Knižnica Prešovskej University, Prešov, SK
INTERPRETI: Žena s blchou, Iveta Vajó Vladyková (s), Blanka Pavlovičová (vn), Mária Šabaková (ac)
X