O diele:

Poéma pre sólové husle je necyklickou sonátou v najširšom zmysle toho výrazu. Pri riešení jej hudobného toku však nejde o konfliktnosť tematického materiálu, ale o akýsi „komentár“ k centrálnej tematickej skupine tónov D-Es-C-H, všeobecne známej ako hudobný anagram Dmitrija Šostakoviča. Tento centrálny motív chce zapojiť mimohudobný symbol do hudobného procesu a tak pôsobiť programovo viacznačne. Okolo uvedeného motívu - symbolu zoskupuje sa diferencovaný tematický materiál, ktorý sa miestami riadi seriálnymi princípmi, inde zas vychádza z diatonicko-chromatickej dikcie a zámerne chce sugerovať banalitu výrazu až do grotesky. Fantazijné a ciacconové postupy vytvárajú formovú kostru diela, ktoré je venované pamiatke veľkého skladateľa našej doby.


(autor, in: bulletin Týždeň novej slovenskej hudobnej tvorby 1979, s. 9 – 10.)

Prvé uvedenie na Slovensku

21. 2. 1979, Týždeň novej slovenskej hudobnej tvorby, Koncertná sieň Československého rozhlasu, Bratislava, SK
INTERPRETI: Peter Michalica (vn)
X