O diele:

Keď som začal pracovať na elektronickej skladbe Orthogenesis, mal som za sebou už viacročnú prax v hudobnej tvorbe pre magnetofónovú pásku. Ešte v bývalom TV štúdiu som pracoval s Jánom Rúčkom a Ing. Ivanom Stadtruckerom na viacerých filmových a televíznych úžitkových hudbách. Keď prišiel do rozhlasového štúdia Ing. Peter Janík a vývojové oddelenie prispôsobilo jedno pracovisko na trikovú réžiu, začal som tam robiť. Tam som okrem iných vecí vytvoril aj prvú verziu hudby k Nezvalovej básni Edison. Nové zvukové možnosti, práca s umelým dozvukom a hlavne možnosť zapojenia i stochastických prvkov do hudobného procesu ma podnietili k vytvoreniu autonómnej elektronickej skladby. V tých dobách som sa po prvý raz stretol s prekladmi z filozofického diela Pierra Teilharda de Charduin, ktoré ma po filozofickom vákuu v päťdesiatych rokoch u nás výrazne oslovili. A tak som sa pokúsil zvláštnou hudobnou formou vyjadriť dva z jeho nových filozofických pojmov. Jedným znich je práve Orthogenesis, čo vlastne - zjednodušene povedané - znamená proces skomplexňovania vesmíru, čosi omnoho závažnejšie a v podstate zložitejšie ako iba "vývoj", čosi, čo v tomto procese počíta aj s duchovnými dimanziami. Skladbu sme s Ing. Janíkom spočiatku (1966) museli zmiešavať na komerčný stereomagnetofón, pretože stereo vtedy v rozhlase nebolo. Až o rok, po urýchlenom zavedení stereozariadenia v Rozhlase sme vyhotovili druhú verziu, s ktorou som sa zúčastnil na Svetovej súťaži v tvorbe elektronickej hudby v americkom Hanovere, kde sa skladba umiestnila vo finále a bola aj vylisovaná na americkej gramoplatni firmy Turnabout-Vox. Medzitým som dostal možnosť uviesť skladbu na festivale Maggio Musicale Fiorentino v máji 1968 a pre túto príležitosť som v spolupráci s Ing. P. Janíkom a J. Backstuberom vyhotovil tzv. florentínsku kópiu, koncipovanú na štvorkanálové predvedenie.


(autor, in: bulletin Melos-Étos 1991)

X