O diele:

Bohdan Pociej kedysi správne (ako inakšie!) konštatoval, že moja hudba nadväzuje na expresionizmus Druhej viedenskej školy. Avšak toto nadväzovanie spočíva podľa mňa na „polemike“ s technikami dodekafónie a serializmu. Od symfonického cyklu „Transformácie“ (1963–64) sa pokúšam integrovať „rozprášenú matériu“ (W. Lutosławski) na základe štruktúr všeobecnejších od tých, ktoré poskytuje taká či onaká „technika“. Cieľom však nie je akýsi štruktualizmus vyššieho radu, ale práve spomínaná expresia, či presnejšie – expresivita. Ideou cyklu Konvergencie (1968–74) bolo približovanie sa k hypotetickému kontinuu „od Xenakisa po diatoniku“. Konvergencie II sú sekvenciou variácií na tému poslednej fúgy (h mol) z Das Wohltemperierte Klavier. Niektoré variácie sú koncipované prísne konštruktivisticky, niektoré improvizačne, avšak celý proces sa odohráva vo vymedzenom hudobnom „elastickom časopriestore“.



Prvé uvedenie na Slovensku

2. 12. 1970, Prehliadka slovenskej tvorby "Jeseň 1970", Zrkadlová sieň, Trnava, SK
INTERPRETI: Jozef Kýška (vl)
X