O diele:

Exodus – Finale, cca polhodinová fantázia na chorál Hrad prepevný (Ein feste Burg) uzatvára celovečerný štvordielny cyklus, inšpirovaný príslušnou knihou Starej zmluvy. Avšak celá kompozícia (I. Musica profana, Dies irae, II. Labyrint. B-A-C-H. Téma M. Kabeláča, III. Žalm, IV. Finale) nemá ilustrovať historický príbeh; mojim úmyslom bolo vytvoriť postupnosť hudobných celkov, ktorých expresia by korešpondovala so zážitkovou sférou a stavmi vedomia súvisiacimi s etapami žiadúceho psychického vývinu človeka k duchovnosti. Bujará, miestami až frivolná hudba I. časti sa viaže na „prirodzeného človeka“, jeho pripútanosť k hmotnému svetu – k „Egyptu – zemi otroctva“; II. časť je modelom hľadania, blúdenia, ale aj nájdenia „orientačných bodov“ v motíve „B-A-C-H“ a v téme z diela Eufemias Mysterion M. Kabeláča – veľmajstra českej súčasnej hudby, ktorý za svoj nezávislý postoj v dobe „normalizácie“ zaplatil predčasnou smrťou; III. časť má v zásade charakter meditácie, na ktorú nadväzuje Finale – pokus zobraziť orientáciu na Transcendenciu, Mystérium Bytia a ich náboženskú symboliku, zašifrovanú v choráli. Prvé skice celku vznikli v roku 1980 v náväznosti na také skladby ako Epitaf Kopernikovi, Memento po smrti M. Filipa, Litánia k stromom a De profundis (1975–1980). Paradoxne som skomponoval najprv II. časť (1981) a Finale (1982). Experti označili Finale za nehrateľné, za omyl. Až v roku 1987 virtuóz Ján Vladimír Michalko sa podujal Finale naštudovať a po polročnom úsilí svojim suverénnym výkonom dokázal opak (aj tu by bolo možné hovoriť o zovšeobecnenej idei Exodu. J. V. Michalko „vyšiel zo zeme otroctva“ stereotypov, predsudkov, ideológie, „pragmatizmu“ etc.). Na jeho podnet som po rokoch napokon celý cyklus dokončil a dedikoval jeho oduševnelému prvému interpretovi (Ján Vladimír Michalko predviedol Exodus na festivale duchovnej hudby Forfest v Kroměříži v roku 1997 – tesne po dokončení partitúry). Extrémne náročnú štafetu prevzala po svojom majstrovi Zuzana Ferjenčíková – mohli by sme povedať, že v súlade s devízou autora „Ódy na mladosť“: „Meraj sily na zámer, nie zámer podľa síl“ (Adam Mickiewicz). Zovšeobecnená idea Exodu je dnes, na konci „storočia megavraždenia“ (Zbygniew Brzezinski), viac aktuálna ako kedykoľvek predtým: „premena vedomia“ („Bewußtseinswandel“) je podľa C. F. von Weizsäckera nevyhnutnou podmienkou prežitia. Ďalší veľký fyzik vyslovil kedysi názor, že Duch sa prejavuje tam, kde človek – prirodzená bytosť prekonáva prirodzený determinizmus (E. Schrödinger). Ide tu v prvom rade o prekonávanie egoizmu, egocentrizmu, túžby „Mať!“ (E. Fromm) a „Vládnuť!“ Ide o prekonávanie formalizmu a rutiny nielen v umení, ale – najmä – v náboženskom živote. Zvládneme to zoči-voči procesom nasmerovaným na „Deštrukciu myslenia“ (A. Finkielkraut), na „menticídu“ (J. Charvat)? Zvládneme to, keď ostaneme v zajatí mentálnych schém kultúry, ktorá zlyhala?



Prvé uvedenie na Slovensku

19. 2. 1988, Nová slovenská hudba, Koncertná sieň Československého rozhlasu, Bratislava, SK
INTERPRETI: Ján Vladimír Michalko (org)
X