O diele:

Prelúdium a fúgu "SOS" som si napísal ako svoj prvý opus hneď po skončení konzervatória v júli 1959 a jeho organovú verziu som už 2. augusta predviedol na mojom vtedajšom prvom kantorskom mieste v evanjelickom kostole v Bratislave - Prievoze. Jeho formu a obsah determinovali dva momenty. Ako čerstvý absolvent akordeónovej triedy, aktívny účastník a víťaz viacerých celoštátnych akordeónových súťaží som natrafil na dramaturgický problém, keď poroty neakceptovali transkripcie barokových polyfónnych skladieb. Prijímal som to ako necitlivé obmedzenie akordeónového repertoáru, preto som sa rozhodol, že si takúto polyfónnu kvázi barokovú skladbu napíšem sám. Vhod mi prišla i moja organová časť. Vtedy som sa zaujímal aj o morzeovku, a tak ma inšpiroval všeobecne známy signál ...---... (SOS), ktorý znamenal núdzové volanie "zachráňte naše duše!". Uvedenú ideu som chápal aj v prenesenom význame slova ako svoj protest a zároveň ako výkrik nášho národa v období tvrdej ateizácie. Tento výrazný motív som použil ako základ búrlivého prelúdia, ktorému mala kontrastovať vrúcnosť pokojnejšieho toku fúgy. Skladbu som potom v akordeónovej verzii s úspechom uviedol ešte niekoľkokrát na rôznych súťažiach či koncertoch. Keď sa v minulom roku po svete rozletela správa o ukončení éry používania signálu SOS s ohľadom na dokonalejšie elektronické zariadenia, vrátil som sa k skladbe, prepracujúc v nej niektoré úseky. Takto dostala po 40 rokoch novšie rúcho, pričom som zachoval pôvodný hudobný jazyk. Zároveň ju v tejto novej verzii predkladám i ako pomník signálu, ktorého alarm znamenal pre mnohých skutočne záchranu života.


(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 2000)

X