O diele:

S osobnosťou A. Moyzesa sa spájajú dve prvenstvá z aspektu vývoja slovenskej hudby v 20. Storočí. Stal sa prvým učiteľom kompozície na Slovensku (na vtedajšej Hudobnej a dramatickej akadémii) a tiež tvorcom prvej slovenskej symfónie. Symfónia č. 1 D dur, op. 4 vznikla ešte počas Moyzesových štúdií v Prahe (1925-30) na konzervatóriu u Otakara Šína v roku 1928, ktorú však revidoval o osem rokov neskôr, kedy už pôsobil v Bratislave a mal za sebou aj Majstrovský kompozičný kurz u Vítězslava Nováka. Prvá symfónia, ktorú Moyzes napísal ako dvadsaťdvaročný, prekvapivo odráža zrelosť v oblasti tektonicko-formového cítenia, brilantnosť v spracovaní tém, ktoré sú výrazom prepojenia postromantického symfonizmu a tanečnosti, obsiahnutej v tradícii slovanského folklóru (vtedy bližšie k dvořákovsko-smetanovskému okruhu). Sú v nej zárodky toho, čo neskôr on a jeho prví žiaci (väčšinou generační druhovia) vo svojej tvorbe doviedli k vytvoreniu štýlového fenoménu – medzivojnovej slovenskej hudobnej moderny.


(Zuzana Martináková, in: bulletin Nová slovenská hudba 1996)

Časti diela:
Allegro moderato 14' 16''
Adagio 10' 30''
Scherzo 5' 21''
Finale. Adagio. Allegro con brio 11' 07''


Prvé uvedenie na Slovensku

11. 2. 1929, Bratislava, SK
INTERPRETI: Bratislavský symfonický orchester, Oskar Nedbal (dir.)
X