O diele:

Tvorivé obdobie, v ktorom som sa začal racionálne zaoberať formou balady, má v mojej kompozičnej praxi význačné pôsobenie. Pri štúdiu problematiky balady ako typu ma zaujala hlavne jej kontrastná dvojdielnosť. Trvalá hodnota baladickej formy spočíva v dramatickej účinnosti a je odrazom všetkého živého v prírode. Prírodné zákony nám ponúkajú nekompromisný dualizmus, ktorý musí ľudská osobnosť rešpektovať. Všetky javy v prírode, ale i v ľudskom organizme majú dualistický kontrastný priebeh, napr. narodenie - smrť, zdravie - choroba, deň - noc, teplo - zima a pod. V hudobnom vyjadrovacom jazyku prichádzajú do kontrastného dualistického protikladu polyfónia - homofónia, disonancia - konsonancia, jednohlas - viachlas, vokálna - inštrumentálna faktúra, hlavná - vedľajšia myšlienka, pomalé - rýchle tempo. Napísal som sériu balád pre sólové dychové, klávesové a sláčikové nástroje, ale svoj hudobný jazyk som dramaturgicky organizoval aj do tvarov vokálneho, inštrumentálneho, sólistického, komorného, symfonického a hudobno-dramatického tvaru. V Balade pre violončelo sólo som sa svoj dualistický jednohlasný hudobný monológ formou balady pokúsil dramaturgicky usporiadať do tvaru dialógu.


(autor, in: bulletin Melos-Étos 1991)

X