O diele:

Tvorivé obdobie, kedy som sa začal racionálne zaoberať formou balady ako hudobným pratvarom, sa začína vtedy, keď som sa dotkol vo svojom osobnom laboratóriu tejto závažnej tematiky nielen hudobne, literárne, ale aj prejavom výtvarným. Som presvedčený o tom, že forma typu balady má svoje závažné miesto v našej kultúre. Má v sebe veľké bojatstvo a možnosti inšpiračných zdrojov nielen v minulosti, ale dokážu ju obdivovať a jej neopakovateľnosť rešpektovať aj ľudia a tvoriví umelci nášho storočia. Tak ako dvanásť tónov chromatickej hudobnej abecedy má nevyčerpateľnú variabilnosť v európskej kultúre, tak balada ako forma limituje slovanský charakter neopakovateľnosti. Dvojdielnosť tohto tvaru nie je môj objav, ale v podvedomí sa mi zdá, že som sa s týmto dualizmom narodil. Bolo by veľmi zlé, keby som túto zdedenú životnú kvalitu nerešpektoval. Balada ako forma má v ľudskom a prírodnom dianí svoje významné miesto, lebo rešpektuje dve krajnosti, ktoré sú identifikovateľné a môže ich postrehnúť každý žijúci tvor na našej planéte. Sú to znaky, ktoré sú korením jestvovania živej hmoty, čiže života vôbec. Poslaním veľkého umenia je strážiť, pripomínať, brániť, rešpektovať, upozorňovať v umeleckej tvorbe na to, aby sa z ľudského vedomia nevytratila prapodstata života. Človek je súčasť prírody, ale má aj rozum a možnosť zachovať a porušiť i zákony, ktoré príroda uchováva už dlhé tisícročia, ba milióny rokov. Balada pre dvanásť sláčikových nástrojov je kulmináciou skladieb, ktoré som napísal pre tieto hudobné nástroje.


(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 1988, s. 46.)

Prvé uvedenie na Slovensku

18. 2. 1988, Nová slovenská hudba, Moyzesova sieň, Bratislava, SK
INTERPRETI: Štátny komorný orchester Žilina, Jan Valta (dir.)
X