O diele:

Zdravé dieťa, plné pravdy a obdarené nehou, dokáže spontánne reagovať na to, čo ho obklopuje, a s takým citom, ako žiadny dospelý človek. Rozdáva sa, no vie sa aj brániť, keď mu ubližujú. Nie nadarmo sa rozpráva o dospelých, ktorí nezištne obhajujú spravodlivé veci, že sú ako malé deti. Moju kantátu som pomenoval podľa titulu básne Jána Smreka Najčistejšia láska. Samotná tvorivá hudobná práca nebola inšpirovaná len tematikou spomínanej poézie, ale mám pocit, že ľudská hlas vie najdokonalejšie vyjadriť hudobné myšlienky a interpretovať tieto výpovede dokonale a neopakovateľne. Možnosti ľudského hlasu sú nevyčerpateľným zdrojom hudobnej inšpirácie. Kantáta Najčistejšia láska má sedem častí. Hudobná faktúra je členená kontrastne už aj v tom, že sa striedajú časti sólové so zborom. Klavírny part nie je len nápoveďou vokálnym hlasom, ale svojou povahou a technickým koloritom vedie kontrapunktický dialóg s hudobným dianím ostatných hlasov. Dramaturgické usporiadanie poézie má za cieľ vytvoriť rôzne nálady na tú istú tému. Veľký priestor dostáva hudobná zložka, aby dotvorila dramatické napätie.


(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 1989, s. 58 – 59.)

Prvé uvedenie na Slovensku

4. 10. 1988, Bratislavské hudobné slávnosti, Moyzesova sieň, Bratislava, SK
INTERPRETI: Ida Rapaičová (spk), Peter Mikuláš (b), Josef Svejkovský (tr), Ján Salay (pf), Slovenský filharmonický zbor, Pavol Procházka (zbm.)
X