O diele:

Skladba má vo svojich hlavných kontúrach všetky znaky barokovej faktúry. Sólistické a orchestrálne party vytvárajú kaskádovú dynamickú inštrumentálnu farebnosť. Polyfonické vedenie hlasov má inovovanú rytmicko-melodickú podobu v tom, že imitačné línie hlasov materiálovo čerpajú z autentického slovenského hudobného folklóru. V rytmických štruktúrach prevláda dvojdobé metrum, ktoré technikou ligatúr a akcentov vnáša do dramaturgie v pohybe birytmické kontrastné plochy.


(autor, in: bulletin Melos-Étos 1993, s. 198.)

Časti diela:
Adagio
Allegro
Adagio
Allegro poco e poco

X