O diele:

Ivan Parík sa približuje v Sonáte pre sólovú flautu k dnes veľmi aktuálnemu problému avantgardy, k snahe využiť výlučne zvuk nástroja a emotívnu silu jeho absolútneho znenia. Vedome sa vzdáva princípu melodiky alebo možnosti využiť harmonické napätie. Formovo sa sonáta delí na niekoľko samostatných dynamických oblúkov, z ktorých každý nasledujúci je akousi zvukovou variantou základného tvaru. Je to variácia, ktorej téma nie je intervalová, ale zvukovo-rytmická. Parík objavuje v našej hudbe ešte neuplatnené zvukové nuansy, ktorých je flauta schopná. Od poslucháča vyžaduje upriamenie pozornosti od tradičných elementov k vnímaniu krásy izolovaného zvuku.


(Peter Faltin, in: sprievodný text k LP New Slovak Compositions, Supraphon)

Prvé uvedenie na Slovensku

1964, SK
INTERPRETI: Miloš Jurkovič (fl)
X