O diele:

VI. symfónia, op. 45 národného umelca Dezidera Kardoša vznikla desať rokov po V. symfónii, teda po dlhšej prestávke, ktorú však vyplňujú iné rozsiahle symfonické a komorné diela autora, ako II. sláčikové kvarteto, Koncert pre klavír a orchester, symfonická predohra Res philharmonica, alebo diela intímnejšie ladené, ako Partita pre dvanásť sláčikových nástrojov, či cyklus Spevy o živote pre soprán, tenor a symfonický orchester.
Priamym podnetom k napísaniu VI. symfónie v r. 1975 bolo 30. výročie oslobodenia Československa Sovietskou armádou. Nevšedná a závažná príležitosť si vyžadovala reprezentatívne dielo zodpovedajúce formou i obsahom. Námetová oblasť, ktorú symfónia zachytáva, nie je Kardošovi cudzia, naopak, diela komponované skladateľom v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch sa vo väčšine prípadov zaoberali problémom vzťahu človeka k vlasti, boli vyjadrením skladateľovho obdivu a lásky k domovine (do tejto sféry patria o. i. predohra Moja rodná, kantáta Zem moja rodná, Východoslovenská predohra, II. symfónia o rodnej zemi, Hrdinská balada). V VI. symfónii je tento námet konkretizovaný špecifickým pohľadom zo zorného uhla ukončenia vojny. Kardoš však nie je popisný, nemá v úmysle zobraziť konkrétny dej, udalosti, v jednotlivých častiach symfónie skôr sprostredkúva poslucháčom dojmy a myšlienky, ktoré v ňom vyvolala vojna, jej ukončenie a nasledujúci nový život vlasti. Dramatická prvá časť je spomienkou na ťažké obdobie národa túžiaceho po slobode, druhá časť je výrazom radostných životných pocitov v oslobodenej domovine, tretia časť vyjadruje skladateľovu osobnú vďaku rodnej krajine, záverečná časť je odrazom prudko pulzujúceho života našej súčasnosti. Z formovej stránky všetky štyri časti zachovávajú (samozrejme s modifikáciami) tradičné usporiadanie symfónie: v prvej časti je to sonátová forma s rozsiahlym rozvedením a skrátenou reprízou, v druhej časti scherzo, v tretej, pomalej trojdielna piesňová forma a v záverečnej sonátové rondo.
Z hľadiska výrazových prostriedkov i kompozičnej techniky je VI. symfónia syntézou doterajších skladateľových snažení a svedčí o vykryštalizovanom rukopise zrelého umelca. Ruku majstra pritom obdivujeme práve v skutočnosti, že nepodriaďuje formu hudobnému obsahu, ani na druhej strane nevtesnáva násilne výraz do vopred stanovenej formy, ale s majstrovskou prirodzenosťou zjednocuje oba prvky hudobnej skladby tak, že pre poslucháča sa stáva primárnym zážitok výrazový, kým architektúra nenápadne stmeľuje dravý, neustále pulzujúci prúd hudby do logicky uzavretého celku. Príznačnou pre Kardoša je i dramaticky napätá situácia, ktorú autor dosahuje rôznymi výrazovými prostriedkami, predovšetkým výrazným, dopredu sa ženúcim rytmom, prudkými dynamickými, zvukovými i melodickými kontrastmi. V VI. symfónii je nápadná, zvolenému obsahu zodpovedajúca, stupňovaná prudkosť, dynamická akcentovanosť s početnými metrickými posunmi (pôsobiacimi ako gradačný prvok) a hustota faktúry. Kardoš s obľubou koncipuje rozsiahle tektonické plochy, ktoré však vďaka svojej výrazovej plastickosti nikdy nepôsobia zdĺhavo. Naopak, v rýchlych častiach sa vyznačujú prudkým spádom, kým v lyrických meditatívnych úsekoch alebo častiach navodzujú dojem pokoja a vyrovnanosti. V celej dynamickej prudkej, eruptívnej, dravej, životom prekypujúcej symfónii tvorí jediný uvoľnený bod (okrem početných kratších a výrazovo veľmi účinných, pokojných, komorne ladených epizód) tretia pomalá časť so svojou témou apassionatového charakteru. Zvláštnosťou symfónie je aj zvýšený príklon k lineárnemu vedeniu hlasov, ako i využitie rytmickej a melodickej komplementárnosti vo výstavbe základných tektonických jednotiek. V VI. symfónii rozvíja skladateľ ďalej svoje mimoriadne znalosti zvukových možností orchestra a schopnosť optimálne ich zužitkovať pre vlastné výrazové požiadavky.


(Alžbeta Rajterová, in: predslov k partitúre. Bratislava : Opus, 1977.)

Časti diela:
Allegro non troppo
Un poco vivace
Adagio cantabile un poco rubato
Allegro strepitoso


Prvé uvedenie na Slovensku

11. 12. 1975, Koncertná sieň Slovenskej filharmónie, Bratislava, SK
INTERPRETI: Slovenská filharmónia, Ladislav Slovák (dir.)
X