O diele:

Keď sa Alexander Albrecht rozhodoval pre svoju životnú cestu, napomohol mu jeho o štyri roky starší učiteľ hudby Béla Bartók, ktorý mu poradil, aby išiel študovať hudbu na akadémiu do Budapešti. A tak Albrecht strávil na tamojšej Akadémii roky 1904-1908, pričom – podobne ako Dohnányi, Bartók či Kodály – skladbu študoval u Hansa Koesslera, dirigovanie u Ferenca Szandtnera, klavírnu hru u Istvána Thomána a Bélu Bartóka a komornú hru u Davida Poppera. Skladby z obdobai štúdií autor považoval za ešte nezrelé výtvory, avšak hlásil sa k nim a s ich koncertným uvádzaním súhlasil. Patrí k nim dvojčasťová Klavírna sonáta (1905), Scherzo pre orchester, Klavírne trio f mol, a absolventské Sláčikové kvinteto, ktoré sa nezachovalo. Klavírne trio f mol malo premiéru 3. 1. 1909 vo Viedni na 2. večere súčasnej komornej hudby v interpretácii Duesbergovho komorného združenia a úspech tohto predvedenia bol vlastne Albrechtovým prvým veľkým autorským úspechom. Albrechtovo klavírne trio pramení vo veľkej brahmsovskej tradícii komornej hudby, ktorej ideály boli aj Koesslerovými skladateľskými ideálmi. Štvorčasťový sonátový cyklus diela je naplnený bohatým evolučným dianím, využívajúcim rozmanitosť kontrapunktických riešení i bohatú neskororomantickú harmonickú paletu. Autorova osobnosť sa prejavila azda najväčšmi v lyrickej a scherzovej časti ktoré prinášajú vedľa seba jeho najtypickejšie výrazové polohy – duchaplnú vtipnosť a lyrickú emocionálnosť. V čase vzniku diela sa kompozícia klavírnych trií pestovala väčšmi v Prahe, Peterburgu či Moskve než vo Viedni a v Budapešti. Z hľadiska vývoja slovenskej hudby je skladba vlastne prvým domácim klavírnym triom, po ktorom nasledovalo až Kresánkovo Klavírne trio (1939). Ak v tvorbe takmer všetkých absolventov Koesslera nájdeme sláčikové kvartetá, klavírne kvintetá i sláčikové kvintetá, Albrechtovo Klavírne trio je vlastne jedinou skladbou pre toto médium z tohto okruhu tvorcov (Ak neprihliadneme k Triu pre husle, violu a klavír samotného Koesslera z roku 1922). A ak by sa nám zdal hudobný jazyk 22-ročného autora príliš tradičný, uvedomme si, že Schönbergove Tri klavírne skladby op. 11 mali premiéru roku 1910, Stravinského Vták Ohnivák zaznel v Paríži roku 1910 a Bartókovo Allegro barbaro v 1911.


(Vladimír Godár, in: Bulletin Nová slovenská hudba 2008, s. 24)

Časti diela:
Allegro moderato
Scherzo. Presto. Trio
Andante con moto
Andante sostenuto
Allegro appassionato

X