O diele:

Skladba Musica aeterna pre 14 nástrojov (venovaná Mirekovi Kaufmanovi) vznikla počas študijného pobytu v Paríži. Ide vlastne o dvojkoncert, kde prvú skupinu predstavuje trúbka, trombón a tympany, druhú skupinu štvoro huslí. Ostatné nástroje vytvárajú kvázi barokové basso continuo. Ako východiskový materiál slúžia tri štylizované barokové hudobné fragmenty, ktoré však ani raz nezaznejú v ucelenej podobe. Sú rozbité, popretŕhané, rozpadajúce sa na množstvo často sa opakujúcich skupiniek. Tým vlastne sa stávajú akosi dotieravými, a tak pôvodná "pekná" baroková hudba tu vyznieva neraz paradoxne nepríjemne. Postupne ku koncu miznú aj rozdiely medzi nástrojovými skupinami a tým skladba prestáva byť koncertom. Aj hudba sa stráca v nervóznom tichu. Vzdialená minulosť je nereštaurovateľná...


(autor, in: bulletin Melos-Étos 1993, s. 152 – 153.)

Časti diela:
Ad infinitum - Preludio
Musica aeterna - Sequenza
Siilentium - Postludio

X