O diele:

Skladba ('Nikabrik' or 'Trumpkin'?) vznikla ako moja prvá zahraničná objednávka v roku 1991 pre flautistku Myriam Jaurenu a klaviristu Anandu Sukarlana a bola po prvýkrát uvedená na Mei Festivale v Haagu v roku 1992. Základný materiál bol odvedený z torza jednej staršej skladby, na ktorej som pracoval v elektroakustickom štúdiu Kráľovského konzervatória v Haagu, kde som sa pár mesiacov predtým snažil naučiť pracovať s tamojšou verziou midi-systému. Moje pokusy však neprestajne zlyhávali, a tak sa stalo, že z pôvodne zamýšľanej skladby ostali iba žalostné zvyšky. Keď som si uvedomil, čo sa stalo, pochytilo ma hrozné zúfalstvo a takmer som sa rozplakal nad svojou neschopnosťou. Vzápätí som si však vypočul výsledok a zrazu som si uvedomil, že fragment, ktorý ostal po tom, ako sa väčšina mojej pôvodnej skladby stratila kdesi v útrobách počítača, znie oveľa lepšie ako to, čo bolo na začiatku. Náhlivo som vytlačil notový záznam v obave, aby som neprišiel aj o tento zvyšok a nechal som prácu s midi-systémom napospas iným, šikovnejším spolužiakom. V ďalšom procese som torzo rozpracoval tradičným spôsobom (na notovom papieri, ceruzkou), pridal ďalšie úseky, ktoré z toho akosi (takmer) samé vyplynuli a po konzultáciách s mojimi vtedajšími pedagógmi - najprv s Louisom Andriessenom, potom s Ivanom Paríkom – skladbu dokončil. Po premiére (ktorá v dôsledku pomerne hroznej interpretácie skončila takmer fiaskom) sa ďalších interpretácií ujala fantastická flautistka Ann La Berge a skladba začala žiť svojím vlastným životom (v ďalekom zahraničí). Keďže kľúčový materiál v parte flauty je postavený na viaczvukoch (tzv. multiphonics), jej štúdium si vyžaduje erudíciu v oblasti tzv. rozšírených techník (extended techniques). Táto oblasť flautovej hry bola v tom čase na Slovensku ešte tabu, a tak bolo jasné, že ju buď odložím stranou a počkám si, kým sa u nás nájde interpret, ktorý bude zbehlý aj v tejto oblasti, alebo ju nejako (opäť) prepíšem. Napokon som sa rozhodol na podnet môjho priateľa a spolubojovníka za práva novej hudby na Slovensku Ronalda Šebestu, že sa ju pokúsim prepracovať pre klarinet a klavír. Keďže však klarinet nie je schopný hrať tento typ viaczvukov, vyriešil som to tým, že som ich na patričných miestach zmenil na rozklady (arpeggiá). Napokon ešte asi treba dodať (kvôli tým, ktorí od poznámok ku skladbám v programovom bulletine očakávajú niečo viac, ako iba takéto otravné a popisné historky a klebety – napr. o zlých interpretoch, alebo neschopných skladateľoch, resp. kvôli tým, ktorí v hudbe samotnej hľadajú akýsi vyšší zmysel), že názov skladby (a možno, že aj skladba samotná) zodpovedá menám (či príbehu?) dvoch vymyslených postáv z jednej rozprávky, ktorú som v tom čase čítal.


(autor)

Prvé uvedenie na Slovensku

19. 6. 1992, Večery novej hudby, Klarisky, Bratislava, SK
INTERPRETI: VENI ensemble
X