O diele: Ferenczy na základe básnického textu rozvrhol skladbu do dvoch kontrastných celkov: Úvodný baladicko-dramatický diel vykresľuje starosti utláčaného národa, jeho vzdor i túžba po slobode. Druhá, zjasnená plocha vnáša do skladby oživenie, slávnostnejší ráz, ktorý vrcholí v záverečnej apoteóze Björnsonovho odkazu. Textová i hudobná stránka sú vo Ferenczyho kantáte Hviezda severu presvedčivo jednotné, vzájomne sa dopĺňajú, pričom básnické slovo je tak v sólových, ako i zborových partiách zrozumiteľne akcentované. Skladba podčiarkuje Ferenczyho výrazné symfonické cítenie, demonštruje prepracovanú tektoniku oboch dielov, akceptuje inštrumentálnu variantnosť a dynamiku orchestrálneho zvuku. Necháva vyznieť nálady avizované básnikovým slovom, raz ich podčiarkuje charakteristickou hudobnou figúrou, drobným detailom, linkou, vedenou uváženým gestom, inokedy využíva širokú plochu, bohato tvarované kontrapunktické pásmo, mozaiku farebných tvarov či homogénnu širokodychú plochu. Skladba na verejnosti zaznela po prvýkrát roku 1970. Zároveň dokumentovala autorov nezvykle kritický skladateľský koncept.
(Milan Adamčiak, in: LP Oto Ferenczy (The Northern Star), Opus, 1984)

X