O diele:

Každá časť je venovaná pamiatke jedného z mojich veľkých učiteľov. V každej časti dominuje iný nástroj, predvádzajúci svoje charakteristiká. Capriccio je venované Ernö Dohnányimu. Flautu po rýchlych šestnástinových behoch vystrieda kantiléna hoboja, ktorú prevezme aj flauta. Nasledujú zlomky šestnástinovej figurácie v každom nástroji a niekoľkými akordmi táto časť končí. Elégia je venovaná pamiatke Alexandra Wunderera. Dominuje hoboj. Elegická hlavná myšlienka je sprevádzaná osminovou figuráciou klarinetu, neskoršie aj ostatnými nástrojmi. Po krátkej sólovej kadencii sa opakuje hlavná téma v inej inštrumentačnej podobe. Scherzo rapsodico je venované Clemensovi Kraussovi a je komponované v spomienkach na jeho veselú povahu. Virtuózne šestnástinové behy sa vystriedajú v každom nástroji. Trio má kantabilný charakter a exponuje celý register klarinetu. Romanza, v ktorej dominuje lesný roh, je venovaná Franzovi Schmidtovi, snáď preto, že mal tento nástroj veľmi rád. Po krátkom signáli nasleduje romantická romanca s harmonizáciou, trochu pripomínajúcou harmonizáciu môjho veľkého majstra. Po krátkej časti scherzového charakteru sa znovu objavuje hlavná myšlienka. Marche humoresque pripomína nezabudnuteľný humor môjho prvého učiteľa Alexandra Albrechta. V tejto časti má vedúcu úlohu fagot.


(autor, in: bulletin Nová slovenská hudba 1989, s. 57.)

Časti diela:
Capriccio
Elegia
Scherzo
Romanza
Marche humoresque


Prvé uvedenie na Slovensku

18. 2. 1989, Nová slovenská hudba, Moyzesova sieň, Bratislava, SK
INTERPRETI: Filharmonické dychové kvinteto
X