O diele:

Juraj Pospíšil napísal dve sonáty pre sólové husle, z ktorých jedna sa nezachovala. Rukopis zachovanej sonáty, objavený v archíve Spolku skladateľov v kaštieli v Dolnej Krupej neobsahuje údaj o roku vzniku, a tak nebolo možné s definitívnou platnosťou určiť, či ide o opus 22/2, alebo opus 37. Tónová štruktúra skladby je založená na princípoch voľnej dodekafónie a práci s 12 tónovými sériami.
Sonáta č. 2 pre husle je stavebne členená na viacero častí odlišujúcich sa tempom a charakterom. Vzájomne korešpondujú vnútorným napätím, striedaním lyrickejších a expresívnych úsekov. Autor využíva aj techniku kontrapunktu ako protipól k výrazne virtuóznym briskným pasážam. Afinita k tvorbe Leoša Janáčka je zjavná z citácií a používania Janáčkových kompozičných postupov.


(Anton Steinecker, in: bulletin Nová slovenská hudba 2014, s. 24.)

X