Bartolomej Urbanec

"Skladateľská poetika Urbanca nadviazala na tvorbu J. L. Bellu, M. Moyzesa, M. Schneidra-Trnavského a V. Figuša-Bystrého. Vyznačovala sa jednoduchosťou faktúry, pozoruhodnou nápaditosťou melodickej zložky a neraz pregnantnou rytmizáciou. Formovo boli Urbancove skladby členené prehľadne; ich inštrumentácia bola farbistá a celkové vyznenie dýchalo spontánnosťou muzikantského, neraz až improvizačného cítenia.
Najlepšie diela napísal Urbanec pre hudobné divadlo. Sviežou invenciou – inšpirovanou slovenským ľudovým folklórom – sa vyznačuje jeho spevohra Máje (1953). Posledných dvanásť rokov svojho života sa Urbanec primárne venoval opernej tvorbe – napísal štyri opery: Pani úsvitu (1971–73), Tanec nad plačom (1976–77), Majster Pavol (1978–79) a Velúrové sako (1979–80). Vydarené sú zvlášť druhá a tretia z nich, no aj Pani úsvitu má mnoho pozoruhodných miest.
Libreto Tanca nad plačom napísal J. Gyermek podľa rovnomennej hry P. Zvona. Tvorí rad uzavretých čísiel – plynule nadväzujú na seba podľa požiadaviek fabuly a tvoria podklad pre nejednu funkčne použitú hudobnú formu: menuet, pavanu, gavotu, sarabandu, ako aj fugáto. Situovanie deja do rokov pred druhou svetovou vojnou si vyžiadalo množstvo chromatizmov i transformáciu šľachtického menuetu – v scéne maškarného plesu – na tanečnú hudbu vtedajšej doby, poznačenú džezovými prvkami (quasi beguine). Vcelku je Tanec nad plačom reprezentantom tzv. retrovlny v hudbe 20. storočia: autor sa inšpiroval dielami minulosti – a tak jeho hudba zväčša osciluje medzi imitáciou barokových a klasických vzorov.
Urbancovým najlepším dielom je jeho opera v dvoch častiach Majster Pavol. Jej libreto z pera J. Krčméryovej a A. Braxatorisovej patrí k najvydarenejším v slovenskej hudobno-dramatickej tvorbe. Vymyslený príbeh je veľmi pôsobivý a dramaturgicky skvele vygradovaný. Hudbu Majstra Pavla výstižne charakterizovala T. Ursínyová: '... Urbanec delikátne farbí, nemieša husté oleje, ale kreslí skôr akvarely. Je presvedčený, že jeho hudba zapôsobí účinne najmä vtedy, ak sa oprie o známe mostíky v doterajšej poslucháčskej skúsenosti.'"

(VAJDA, Igor: Bartolomej Urbanec. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 280 – 281.)