• 1957 – 1965

    ĽŠU Michalovce (husle a klavír pod vedením matky)

  • 1965 – 1970

    Konzervatórium v Bratislave (husle – Viliam Kořínek)

  • 1970

    štipendium na Konzervatóriu P. I. Čajkovského v Moskve (Leonid Kogan)

  • 1975 – 1978

    ašpirantúra na Konzervatóriu P. I. Čajkovského v Moskve (Dmitrij Ciganov)

  • 1975

    Majstrovský kurz Weimar (Max Rosthal)

  • 1979

    Interpretačný kurz Lancút v Poľsku (Wolfgang Marschner)

  • 1976 – 1980

    primárius Bratislavského kvarteta

  • 1978 – 1983

    pedagogička na Konzervatóriu v Bratislave, potom do 1990 na VŠMU (docentka)

  • 1980 – 1987

    sólistka ŠKO Žilina

  • od 1987

    členka SKO pod vedením Bohdana Warchala

  • 1989

    sólistka Slovenskej filharmónie

  • 1989 — 1990

    sólistka tureckého orchestra State symfonick orchester Izmír, Smyrna

  • od 1991

    koncertná majsterka španielskeho telesa Orquesta filarmonica Málaga

Nasmerovanie Šestákovej na perspektívnu umeleckú dráhu sa kryštalizovalo už v čase jej štúdií na konzervatóriu (koncertné vystúpenie v rámci Medzinárodného hudobného festivalu Tibora Vargu vo švajčiarskom Sione). Popri sólistickej činnosti sa intenzívne venuje komornej a orchestrálnej hre, pričom vo väčšine telies zastávala post koncertnej majsterky. Od roku 1991 je koncertnou majsterkou španielskeho telesa Orquesta filarmonica Málaga. Tu založila Klavírne trio mesta Málagy (1991), noneto Musica viva (1999) ako aj komorný orchester, ktorý tvoria členovia filharmónie (1992). V tomto orchestri popri sólistických vystúpeniach pôsobí aj vo funkcii umeleckej vedúcej a koncertnej majsterky.

Šestáková koncertovala vo väčšine európskych štátov ako aj v Japonsku, na Kube a i. Spolupracovala s mnohými dirigentmi doma (Oliver Dohnányi, Ondrej Lenárd Bystrík Režucha, Bohdan Warchal a i.) i v zahraničí (Odon Alonso, Sergiu Comissione, Leopold Hager, Cristobal Halffter, Enrique Mazzola, Juan Mena, Juan Krszysztof Penderecki, Vasilij Simonov, Maxim Šostakovič a ď.). Medzi jej komorných partnerov počas pôsobenia na Slovensku patrili: Daniela Kardošová, pf, Valéria Kelly, pf, Rudolf Macudzinski, pf, Miloš Starosta, pf, Stanislav Zamborský, pf, Alois Menšík, gui, Richard Vandra, vc. Realizovala viaceré nahrávky pre rozhlas a televíziu (Slovensko, Maďarsko, Nemecko, Juhoslávia, Rusko, Turecko) a pre hudobné vydavateľstvá na Slovensku i v zahraničí. V súčasnosti nahráva najmä pre španielske rozhlasové stanice a hudobné vydavateľstvá.

Ešte v čase pôsobenia na Slovensku Šestáková dokázala spojiť koncertnú aktivitu s pedagogickou prácou. V rokoch 1978 – 1983 pôsobila na Konzervatóriu v Bratislave, potom ako docentka na VŠMU do roku 1990. Ani odchodom do Španielska jej pedagogické aktivity neustali. V tamojších podmienkach taktiež vyučuje hru na husliach, pričom viackrát viedla interpretačné kurzy (Santander, 1992, Málaga, 1994, 1995).

„Interpretačný štýl Andrey Šestákovej charakterizuje ušľachtilo kultivovaný, intonačne čistý tón, vyzretá virtuozita prameniaca z vynikajúco zvládnutej techniky prstov a sláčika, zmysel pre rytmus, ktorý je podriadený prirodzenému temperamentu. Jej spontánnosť sa riadi obsahom diela, citlivo dávkuje dynamické nuansy, ktoré slúžia celkovej výstavbe skladby. Vie presne vystihnúť štýlotvorné odlišnosti v husľovej literatúre. Jej interpretácia je formovaná zdravou muzikalitou vyvierajúcou z bezchybného ovládania nástroja. Sólistické výkony svedčia o prirodzenej pódiovej suverenite a zdravom umeleckom sebavedomí.“ (Slovník slovenského koncertného umenia II., Hudobné centrum, Bratislava 2004, s. 150-153.)

x