• 1981 – 1987

    Konzervatórium v Bratislave (husle – Albín Vrteľ)

  • 1987 – 1988

    AMU Praha (Antonín Moravec)

  • 1988 – 1992

    Hochschule für Musik und darstellende Kunst Viedeň (Michael Frischenschlager)

  • 1992, 1994, 1998

    súkromné štúdium (Alfred Staar, Boris Kuschnir)

  • 1989 – 1991

    majstrovské kurzy (Zachar Bron, Igor Oistrach)

  • 2004

    profesor na Viedenskom štátnom konzervatóriu

Tibor Kováč koncertoval ako sólista a komorný hráč v Európe, Japonsku, na Taiwane a v USA. Sólisticky spoluúčinkoval s orchestrami domácimi (SF, SOSRo, ŠF Košice) i zahraničnými (Virtuosi di Praga, Franz Liszt Kammerorchester, Camerata academica Salzburg, Orchestre de la Suisse Romande, Deutsches Symphonieorchester Berlin, Berkeley Symphony Orchestra), pod vedením dirigentov ako Peter Hirsch, Kent Nagano, Johannes Wildner, Marek Janowski, Jahja Ling a i.

Je členom súboru Wiener Virtuosen, v minulosti pôsobil v zoskupení Ensemble Wien. V oblasti komornej hudby spolupracoval s umelcami ako Momoko Adachi, pf, Gottlieb Wallisch, pf, Carlos Rivera, pf, Julian Rachlin, vn, Ernst Ottensamer, cl, Wolfgang Schulz, fl, Franz Bartolomey, vc, Thomas Hampson, br. a i. či s Moyzesovým kvartetom. Od roku 1992 zastáva post primária druhých huslí v orchestri Wiener Philharmoniker, súčasne je členom a umeleckým vedúcim súboru The Philharmonics.

Kováč sa sólisticky predstavil v Carnegie Hall v New Yorku, vo Victoria Hall v Ženeve (spoluúčinkovanie s Orchestre de la Suisse Romande) a je pravidelným hosťom cyklu koncertov Zlatý plagát, ktorý sa koná v Brahmsovej sieni viedenského Musikverein.

Realizoval nahrávky pre Slovenský rozhlas, Slovenskú televíziu, ORF, Musikleben, L’aimer dieu a HNH International. Viedol majstrovské kurzy na L’ Academia Leuciana d’Arte v Taliansku a opakovane na Tokyo College of Music v Japonsku. 

„Kováčovmu sólistickému hudobnému prejavu sú blízke najmä temperamentné skladby, pričom neskĺzava do roviny samoúčelnej virtuozity, ale ostáva živý, srdečný a zachováva si zjavnú radosť z muzicírovania. Jeho zvukovým ideálom je husľové belcanto podľa vzoru Paganiniho (vzdal mu poctu aj nahrávkou jeho 24 capricci). Je autorom niekoľkých inštrumentálnych úprav.“ (Slovník slovenského koncertného umenia II., Hudobné centrum, Bratislava 2004, s. 93-94.)

x