• 1984 – 1990

    Konzervatórium v Bratislave (kompozícia – Juraj Pospíšil, dirigovanie – Zdeněk Bílek, klarinet – Anton Hruška)

  • 1990 – 1995

    VŠMU (skladba – Jozef Sixta, dirigovanie – Bystrík Režucha)

  • 1990 – 1996

    zbormajster DMSZ Slovenského rozhlasu

  • 1992

    stáž na Conservatoire National Supérieur v Paríži (dirigovanie – Jean S. Béreau)

  • 1993

    dirigent a umelecký vedúci (od 1996) Komorného orchestra Technik pri STU v Bratislave

  • od 1993

    spolupráca na dirigentskom poste s viacerými slovenskými orchestrami (ŠF Košice, Orchester SND, Komorná opera Bratislava, ŠKO Žilina)

  • od 1994

    spolupráca so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu

  • 1996 – 1998

    dramaturg Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu

  • od 1998

    hudobný režisér Slovenského rozhlasu

"Systematická konfrontácia v súťažných podmienkach rozličných skladateľských „tribún“ núti Krajčiho neustále dbať na vysokú profesionalitu každého ukončeného diela, bez ohľadu na jeho náročnosť, obsadenie alebo určenie – pre deti či dospelých. S obľubou siaha po básnických textoch a citlivo vyberá verše ku skladbám; často sa inšpiruje duchovnými latinskými textami. Tvorivým spôsobom začlenil do viacerých skladieb gregoriánsky chorál (Laudate Dominum; Sinfonia da Requiem aď.). Citácie gregoriánskych sekvencií stelesňujú väzbu na duchovné hudobné tradície s latentným liturgickým poslaním. Táto etapa tvorby nie je hľadaním módnych prvkov. Je gestom pokory pred hudbou minulosti, symbolizujúcej bohatstvo kolektívnej duchovnej tvorby. Krajči sa systematicky venuje komponovaniu zborových skladieb pre deti, popritom vedome inklinuje k vokálno-inštrumentálnym formám, v ktorých hlboké humánne posolstvá, hľadanie zmyslu života a odpovedí na večné otázky ľudského bytia sú hnacou silou Krajčiho autorského pátosu. Jeho skladby boli s úspechom uvedené na domácich hudobných festivaloch."

(PUŠKÁŠOVÁ, Melánia: Mirko Krajči. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 155 – 156.)

x