• 1927 – 1929

    Hudobná škola Matice českej v Moravskej Ostrave (husle)

  • 1929 – 1933

    Konzervatórium v Prahe (kompozícia – Rudolf Karl, dirigovanie – Pavel Dědeček, husle – Rudolf Reissig)

  • 1929 – 1934

    zbormajster robotníckeho spevokolu Slavoj v Prahe

  • 1933 – 1934

    Majstrovská škola pražského konzervatória (kompozícia – Josef Suk, dirigovanie – Václav Talich)

  • 1934 – 1935

    dirigent súborov v Sriemskej Mitrovici a Belehrade, súčasne hudobný pedagóg na gymnáziu v Sriemskej Mitrovici v Juhoslávii

  • 1935 – 1936

    štúdium kompozície u Aloisa Hábu

  • 1935 – 1939

    zbormajster a dirigent viacerých zborov a orchestrov (Tovačovský zbor, Křižkovský zbor, orchester firmy Odkolek, Sokolská filharmónia, rozhlasové orchestre v Prahe, Bratislave a Ostrave)

  • 1939 – 1940

    štúdium dirigovania u Clemensa Krausa v Salzburgu a v Berlíne

  • 1940 – 1941

    korepetítor operného divadla v Salzburgu

  • 1942 – 1944

    korepetítor, člen orchestra a dirigent Národného divadla v Belehrade, súčasne korepetítor v Salzburgu

  • 1945 – 1946

    zbormajster a dirigent opery SND

  • 1946 – 1947

    vedúci súboru Tatran

  • 1947 – 1950

    umelecký vedúci súborov ĽUT Povereníctva pôšt

  • 1950 – 1954

    umelecký vedúci Bratislavského robotníckeho kultúrneho kolektívu

  • 1952 – 1954

    vedúci programového oddelenia Hudobnej a artistickej ústredne v Bratislave

  • 1954 – 1956

    riaditeľ hudobnej školy v Skalici

  • 1956 – 1957

    riaditeľ hudobnej školy v Pezinku

  • 1957 – 1979

    riaditeľ Ľudovej školy umenia na Štefánikovej ulici v Bratislave

"Celoživotné dielo Kowalského naznačuje jeho vzťah k umeleckej výchove mládeže. Tejto svojej záľube sa venoval už v rokoch štúdií v Prahe a táto náklonnosť ovplyvnila aj orientáciu jeho tvorivej činnosti. Patrí medzi skladateľov s najväčším počtom skladieb pre deti. Z celkového počtu asi dvesto skladieb venoval takmer polovicu deťom a mládeži a ako pedagóg a organizátor hudobného školstva založil na pôde školy v Bratislave žiacky orchester, ktorý udržoval kontakty s podobnými telesami aj v zahraničí.
Po stránke hudobno-výrazovej sa Kowalski usiloval o syntézu tradičných postupov s modernejšie chápanou harmonickou štruktúrou, stavanou aj na dvanásťtónovom rade, avšak bez výrazného systematického prístupu. Hudobnú reč Kowalského charakterizuje priezračná tonalita, postupne rozširovaná a vystupňovaná až do polytonálnych štruktúr. Vždy rešpektuje požiadavku jasnej melodiky, pevného rytmu a bohatej inštrumentácie, ktorá farbitosťou pripomína jeho výtvarné cítenie. Jeho vyspelé, majstrovsky tvarované dielo možno právom pokladať za prínos v slovenskej hudobnej kultúre. Dokumentuje to obľuba jeho tvorby: opera Rozprávka pri praslici pre deti dosiahla na viacerých javiskách vyše sto repríz."

(PALOVČÍK, Michal: Július Kowalski. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 151.)

x