• 1960 – 1966

    Konzervatórium v Bratislave (klavír – Alžbeta Elanová)

  • 1966 – 1971

    VŠMU (klavír – Anna Kafendová, Rudolf Macudziński)

  • 1967 – 1968

    štipendijný pobyt na leningradskom (petrohradskom) Konzervatóriu (klavír – Dmitrij Alexandrovič Svetozorov)

  • 1972 – 1983

    klavírna pedagogička na Konzervatóriu v Bratislave

  • od 1990

    klavírna pedagogička na VŠMU (1995 docentka, 2004 profesorka)

Daniela Varínska sa venuje sólistickej i komornej hre. Koncertuje a pravidelne vystupuje na popredných hudobných festivaloch v Európe, Kanade, v USA a v Ázii. Spolupracovala s domácimi a zahraničnými telesami pod taktovkami slovenských, českých i zahraničných dirigentov (Ondrej Lenárd, Ľudovít Rajter, Bystrík Režucha, Ladislav Slovák; Zdeněk Košler; James Judd, Jerzy Katlewicz, Andrew Mogrelia, Anton Nanut, Charles Olivieri-Munroe, Alexander Rahbari, Jac van Steen a i.). V oblasti komornej hudby sú jej partnermi významní slovenskí a zahraniční umelci. Účinkovala s viacerými komornými zoskupeniami: Cappella Istropolitana, Musica aeterna, Slovenskí komorní sólisti, Moyzesovo kvarteto, Flauto dolce, Maria Theresia Ensemble a Musa antiqua.

Popri klavíri je uznávanou čembalistkou a hráčkou na kladivkovom klavíri, pričom ju ako sólistku na týchto nástrojoch pozývajú aj na zahraničné festivaly (napr. Bach-Festival Stuttgart (Nemecko), Viedeň (Rakúsko), Pražská jar, Haydnovský festival Dolní Lukavice). Daniela Varínska nahráva pre Slovenský rozhlas i zahraničné rozhlasové stanice a spolupracuje so Slovenskou televíziou (napr. film F. Chopin: Sonáta b mol op. 35). Často vedie semináre pre pedagógov, kde pracuje so žiakmi rôznych vekových kategórií.

 

„Daniela Varínska patrí k najfrekventovanejším interpretom náročných diel sólovej klavírnej literatúry i koncertov s orchestrom. V jej interpretácii sa ideálne snúbia princípy sólistickej a komornej hry. Popri sugestivite a bohatom fantazijnom vklade majú jej koncepcie vždy racionálny stavebný nadhľad. Jej klavírny rukopis je vybrúsený.Varínska sa neopája krásou detailov; tie sú iba prostriedkom na celkovú koncepciu tlmočeného diela. Vedú ju pritom nielen prirodzený inštinkt a rokmi získané skúsenosti a rozhľad, ale aj príznačná pokora voči osobnosti a dielu interpretovaného autora. Významnou súčasťou jej hry je vysoká kultúra tónu, s ktorým sa nepohráva, ale ktorý slúži jej koncepčným zámerom. Vďaka technickým danostiam úspešne zdoláva i najnáročnejšie diela klavírneho repertoáru. Vyhýba sa prázdnemu virtuóznemu lesku, ale uprednostňuje náročné diela so závažným obsahom, čo dokumentuje aj výpočet jej repertoáru. Skladatelia jej radi zveria premiéry svojich diel. V komornej hudbe sa nielen prispôsobuje naturelu svojich spolupracovníkov, ale dokáže zosúladiť štýlové požiadavky i vlastný tvorivý vklad, umocniť obsah interpretovaného diela a súčasne inšpirovať kolegov.“ (Vladimír Čížik: Slovník slovenského koncertného umenia I., Hudobné centrum, Bratislava 2002, s. 150)

x