• 1921 – 1929

    gymnázium v Banskej Bystrici

  • 1930 – 1935

    Konzervatórium v Prahe (kompozícia – Jaroslav Křička, dirigovanie – Pavel Dědeček, organ – Bedřich Antonín Wiedermann, klavír – Růžena Kurzová)

  • 1935 – 1936

    Majstrovská škola pražského konzervatória (kompozícia – Vítězslav Novák)

  • 1936 – 1937

    Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (dirigovanie – Felix Weingartner)

  • od 1939

    pedagóg na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave

  • 1945 – 1948

    dramaturg opery SND

  • 1951 – 1977

    pedagóg kompozície na VŠMU

  • 1964

    menovanie za profesora

"Cikker bol skladateľskou osobnosťou medzinárodného významu. V jeho tvorbe dominuje séria deviatich opier. V každej z nich zobrazoval myšlienky humanizmu, túžby po slobode, vlastenectva, pričom navonok krásne myšlienky podroboval vlastnému skúmaniu, sledoval ich spoločenský dosah a z výsledkov dedukoval svoje stanoviská k politickému a spoločenskému dianiu. Bol mysliacim, ušľachtilým človekom a umelcom, ktorý stotožnenie sa s národnými prvkami staval vo svojej tvorbe na popredné miesto. Vplyv slovenského folklóru sa u Cikkera prejavoval od študentských rokov (Sonatína pre klavír; Concertino pre klavír a orchester; Slovenská suita; symfonická báseň Leto a i., ale najmä operné prvotiny Juro Jánošík a Beg Bajazid). Snaha o syntézu národných prvkov a súčasných prostriedkov charakterizuje nielen skladbu Leto, ale celú trilógiu symfonických básní O živote (Leto, Vojak a matka, Ráno), ako aj jeho Spomienky, či neskôr napísanú Symfóniu 1945. Cikker sa týchto výdobytkov nevzdal ani vtedy, keď sa vyrovnával s vplyvmi európskej moderny. Vo svojej tvorbe dokázal majstrovsky zjednotiť univerzálne a domáce hodnoty, technicizmus vedel podrobiť hodnote myšlienky a touto syntézou raziť svojskú cestu v medzinárodnom kontexte. Protivojnová téma sa stala jeho námetom v dielach Cantus filiorum, v symfonickej trilógii O živote, v skladbách Spomienky, Symfónia 1945, v epitafe Nad starým zákopom a iných. Tieto diela súčasne demonštrujú aj Cikkerov veľký vnútorný prerod z bezstarostného mládenca na uvážlivo mysliaceho človeka spôsobený vojnovou skúsenosťou. V opere Mister Scrooge riešil etický problém bezohľadného lakomca, ktorý až pred smrťou pochopil nezmyselnosť svojho počínania. Obraz manželskej vernosti až po hrob vykreslil vo svojej opere Hra o láske a smrti na námet rovnomennej hry R. Rollanda. Na pozadí veľkej francúzskej revolúcie skladateľ riešil problém ľudskej dôstojnosti, vernosti, etickej veľkosti. Umelecky najviac vyniká opera Vzkriesenie na libreto podľa rovnomenného románu L. N. Tolstého, ktorá mu otvorila cestu na mnohé operné javiská a postavila ho na roveň veľkých osobností svetovej opernej kultúry. Antický námet v shakespearovskom spracovaní hry Coriolanus navodzuje myšlienky lásky k domovine, k pravde a vernosti. Odsudzuje zradu, necháva ju trestať a čestnosť povyšuje nad všetky ľudské vlastnosti. V opere Rozsudok odsudzuje stereotyp prekonaných spoločenských konvencií, falošný náboženský dogmatizmus, otrockú poslušnosť voči rodičom, cirkvi, spoločenskému poriadku, zvyklostiam doby a podriaďovanie sa aj ne-správnym názorom (skladateľ si napísal libreto sám podľa novely H. Kleista Zemetrasenie v Chile). V Obliehaní Bystrice podľa Mikszáthovho románu Posledný hradný pán si Cikker vyskúšal svoje dispozície a zmysel pre žart aj vo forme komickej opery. Poslednou dokončenou operou Zo života hmyzu podľa predlohy hry bratov Čapkovcov sa skladateľ znova postavil proti vojnovému šialenstvu a na obranu človeka, jeho dôstojného miesta v živote. Cikkerova hudobná reč je veľmi bohatá, syntetizuje tradičné východiská a moderné tendencie hudby 20. storočia. V širokej škále výrazových prostriedkov skladateľ nepreferuje nijaký presne vymedzený kompozično-konštrukčný systém. Neuznával takéto sebaobmedzovanie ani v tvorbe iných. Voľne siaha po každom tvare, zodpovedajúcom jeho momentálnemu hudobnému cíteniu a kompozičnej požiadavke. Pracuje s celou dvanásťtónovou škálou formou rozšírenej tonality i voľných sledov lineárno-akordických postupov, formovaných aj do najzložitejších clustrov, často určovaných intervalovou harmóniou alebo formou voľného utvárania hudobného procesu, zodpovedajúceho psychologickému profilu zobrazovaného úseku. Popri harmonických konštrukciách týmto zámerom slúžia všetky parametre kompozície, vrátane inštrumentácie, ktorej zvukové ťažisko u Cikkera tvoria sláčikové nástroje, ale ich funkčnosť v širokom zábere kompletizujú aj ostatné inštrumentálne skupiny. Cikkerovo dielo zostáva trvale aktuálne, pretože podnecuje k ušľachtilosti, mravnosti a sebazdokonaľovaniu."

(PALOVČÍK, Michal: Ján Cikker. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 65 – 67.)

x