Logo HŽ

Markéta Štefková: O hudobnom čase

Divis-Slovakia
Ústav hudobnej vedy SAV
Bratislava 2011

Knihy domácich autorov z oblasti hudobnej teórie nepatria na Slovensku k frekventovanej literatúre o hudbe. Ak odhliadneme od prác, ktoré majú didakticko-náukové zameranie a primárne slúžia pedagogickej praxi, chýba u nás v súčasnosti vo väčšom rozsahu reflexia, ktorá by sa dokázala z týchto úzko vymedzených funkcií vymaniť a zároveň sa do pedagogickej praxe vrátiť v podobe inovatívneho myslenia, nového pohľadu a objavnej vedeckej interpretácie hudobného diela. Pritom na práce tohto typu nie je domáca muzikologická literatúra chudobná – v minulosti k nim patrili diela Jozefa Kresánka, Miroslava Filipa, Petra Faltina. Formovali u nás tradíciu hudobnej teórie ako subdisciplíny systematickej hudobnej vedy, ktorá sa zakladá na komplexnom uvažovaní o hudbe a je plne integrovaná do medzinárodných kontextov.
Na tieto podnety nadväzuje v poslednom období Markéta Štefková, autorka venujúca sa hudobnej analýze a semiotickej interpretácii hudobného diela. Knižná monografia O hudobnom čase predstavuje voľné pokračovanie práce Teória hudobnej interpretácie (VŠMU 2011). Jej záber rozširuje na problematiku časových vzťahov v európskej komponovanej hudbe, nevylučujúc ani autorské inšpirácie ľudovou hudbou moravsko-slovenského pomedzia, kde sú práve špecifické časové relácie základom tzv. ťahavého štýlu v speve.
Nie je náhoda, že autorka sa rozhodla venovať otázke hudobného času samostatnú publikáciu. Hudobný čas je bytostne spojený so znejúcou podstatou hudby – nielen ako umenia prebiehajúceho v čase, ale aj ako umenia s vlastným štruktúrovaním času. Bez ohľadu na to, či do týchto vzťahov vstupuje notový zápis – buď ako autorom kodifikovaná predloha k zvukovému oživeniu hudby, alebo ako transkripcia zhotovená podľa zvukovej predlohy –, každý autentický prednes prináša jedinečnú interpretáciu časových vzťahov zakomponovaných priamo v hudobnej štruktúre.
Monografia O hudobnom čase sa venuje odkrývaniu týchto vzťahov vo väzbe na procesuálny charakter hudby. Nevytvára pritom samostatný, do seba uzavretý teoretický systém, ktorý by bol izolovaný od európskej tradície myslenia o hudbe. Prináša otvorený, inšpiratívny model uvažovania o hudbe, ktorý nadväzuje na podnety viacerých autorov (T. W. Adorno, R. Scruton, H. H. Eggebrecht, J. Uhde, R. Wieland, M. Filip, L. Janáček a ď.). Vzájomne ich premosťuje, konfrontuje a ďalej rozvíja v prospech hlbšieho pochopenia hudobného diela. Autorka pristupuje k hudobnému času ako k viacvrstvovému fenoménu, ktorý analyzuje v kontexte ďalších parametrov hudobnej štruktúry (harmónia, faktúra, forma, dynamika atď.). Až v tomto celistvejšom pohľade odkrýva zákonitosti a špecifiká hudobného času ilustrované na mikrosvete vybraných diel a ich autorov – J. S. Bacha, R. Schumanna a  L. Janáčka.
Tak ako predstavy o čase tvoria kľúč k pochopeniu odlišných kultúr a ich mentality, podobne aj časové vzťahy v hudbe sa môžu stať východiskom k pochopeniu hudby – k porozumeniu konkrétnemu hudobnému dielu, ale aj k charakteristike hudobného štýlu, autorskej poetiky či určitej historickej formy hudobného myslenia. Autorka v monografii presvedčivým spôsobom poukázala na to, ako môže teoreticko-estetická reflexia hudobného času presahovať priamo do sféry umeleckej interpretácie a poslucháčskej skúsenosti: hudobnému interpretovi aj hudobne vzdelanému poslucháčovi poskytuje dôležité myšlienkové impulzy na ceste za hľadaním hudobného tvaru a významu.




Aktualizované: 04. 04. 2016