Logo HŽ

AMC Trio & Ulf Wakenius: Waiting For A Wolf

Hevhetia 2011

Z prešovského AMC Tria sa v posledných rokoch stalo kvarteto – švédsky gitarista Ulf Wakenius akoby opustil pozíciu renomovaného hosťa a stal sa jedným z kmeňových členov kapely. Hovorí za to nielen frekvencia ich spoločných vystúpení, ale aj fakt, že Wakenius figuruje aj na ich novom albume a spolupráca s triom ho evidentne napĺňa. Cítiť to v každom z ôsmich trackov nahraných v januári tohto roka vo viedenskom klube Porgy&Bess. Wakeniusova improvizačná spontaneita a uvoľnenosť a bezproblémová muzikantská komunikácia s Prešovčanmi je podľa mňa hlavnou devízou albumu Waiting For A Wolf. Na druhej strane ortodoxnejším jazzovým fanúšikom zrejme nebude po chuti výraznejšia tendencia k pop music, ktorú naznačil aj predchádzajúci produkt spolupráce tejto štvorice, album Soul Of A Mountain. AMC Trio na Waiting For A Wolf pôsobí ako značne odľahčená podoba Esbjörn Svensson Tria (bez komplikovaných nepravidelných rytmov, disonancií a pazvukov vyludzovaných priamo v útrobách klavíra), držiac sa svojich osvedčených postupov, predovšetkým melodických, ľahko zapamätateľných tém s prehľadným harmonickým sprievodom. V každom prípade si zachováva svoju identitu, svoj jasne identifikovateľný rukopis.
Osobne ma najviac „vtiahla“ hneď úvodná skladba, po ktorej dostal názov celý album. Živo pulzujúce ostinato, melanchólia tóniny e mol, vynikajúce Wakeniusovo sólo, kontrabas hrajúci so sláčikom glissandá (snáď naznačenie vlčieho zavýjania...), so zvukom dofarbeným pomocou efektu (čo zvlášť účinkuje na hlbokej E strune) – tieto prvky tu skvelo spolupôsobia na vytváraní zaujímavej atmosféry.

Nechýba ani ľahko sentimentálna balada s podľa mňa trochu klišéovitým vyvrcholením (Čakanka), ani neodmysliteľná adaptácia ľudovej pesničky (Už neplač čarnica – s nádherným momentom pianissimového úvodu Wakeniusovho sóla, kde ostáva znieť len basová linka a bicie diskrétne strážia rytmus), ani zawinulovsky ladené She‘s Leaving For Heaven a I Mean It so silne popovým nádychom, no zároveň zaujímavými ambientnými zvukmi bicích či efektom ľahko skresleného zvuku klavíra. Škoda, že zvláštne  napätie titulnej skladby v ďalšom priebehu už poslucháč takmer nepocíti.
Najpútavejší je album tam, kde AMC Trio tvorí príjemné a spoľahlivo pulzujúce pozadie k Ulfovi Wakeniusovi. Prirodzená ladnosť jeho frázovania mi už v sólach klaviristu Petra Adamkoviča trochu chýba. Miestami som sa neubránil pocitu, že viac ako o improvizáciu ide o intrepretáciu vopred pripravených formuliek, ktoré síce vyznievajú logicky, no chýba mi v nich moment neočakávaného, spontánneho, možno trocha tej „špiny“ a uvoľnenosti, ktoré robia jazz jazzom. Tým však nechcem povedať, že by album Waiting For A Wolf nestál za vypočutie; naopak, verím, že v nadchádzajúcich jarných a letných mesiacoch s ním možno stráviť niekoľko veľmi príjemných chvíľ.




Aktualizované: 25. 04. 2016