Logo HŽ

R. Berger - Memento

Hudobný fond 2010

Symfonický orchester Čs. rozhlasu, Bystrík Režucha
Pavel Bogacz, Daniela Varínska, Denisa Šlepkovská, Daniel Buranovský, Ewald Danel, Vladimír Bereník, Peter Zwiebel, Eva Čermanová

Keď sa v júni tohto roka v priestoroch Hudobného fondu uskutočnila prezentácia troch nových CD s tvorbou slovenských skladateľov (recenzie na ostatné CD boli uverejnené v HŽ č. 7/8 a č. 9, pozn. red.), zaznela tam okrem iného aj táto myšlienka: „Ak má slovenská hudba ostať živá, musí znieť – preto je popri uvádzaní na koncertoch nesmierne dôležité aj jej šírenie prostredníctvom zvukových nosičov.“ Myslím, že všetci, ktorí sa touto hudbou zaoberáme, s tým súhlasíme a s radosťou vítame každý vydavateľský počin. O to nezvyčajnejšie potom pôsobí úprimné vyznanie Romana Bergera v booklete jedného z týchto CD: „Kompakt by mal byť anonymný – nejde tu o zviditeľnenie autora, o propagáciu jeho tvorby. Žiaľbohu, nie je to možné.“
Aké posolstvo teda ukrýva hudba, ktorej autor by si želal zostať v anonymite? Ak by sme odpoveď začali hľadať čisto v poslucháčskej rovine, okamžite zaregistrujeme jej tragickú naliehavosť (to platí rovnako pre mohutný zvuk symfonického orchestra aj komorné nástrojové obsadenie). Na ceste k odkrytiu onoho posolstva sa ale musíme dostať hlbšie.

Preto nám autor poodhaľuje, pod vplyvom akých skutočností diela vznikli. V troch prípadoch tak čiastočne robí už prostredníctvom názvu, bližšie vysvetlenie však podáva v sprievodnom texte. Všetky štyri skladby sa viažu na konkrétne tragické ľudské osudy: Memento po smrti Mirka Filipa vzniklo ako bezprostredná reakcia na politicky motivovanú samovraždu slovenského muzikológa; Adagio pre Jana Branného pre husle a klavír je venované pamiatke Bergerovho blízkeho priateľa z detstva, nespravodlivo odsúdeného na prácu v uránových baniach, ktorá si neskôr vybrala svoju daň v podobe smrteľnej choroby; Wiegenlied pre alt a klavír (fragment nedokončenej opery) je vzdaním holdu Elle Maldaqueovej, mladej nemeckej učiteľke, ktorá sa stala obeťou nastupujúceho fašistického režimu; Korczak in memoriam si pripomína poľského lekára Janusza Korczaka, ktorý napriek ponúknutej možnosti utiecť zostal s chovancami útulku pre siroty a spolu s nimi našiel smrť v plynovej komore. Až keď sa pokúsime mať pri počúvaní na pamäti tieto skutočnosti, môžeme začať vnímať i skladateľov odkaz – výstrahu, výzvu, memento: aj dnes treba bojovať s totalitami. Aj dnes treba ľudí, ktorí ostanú verní pravým hodnotám, ktorí nepodľahnú „brainwashingu“ doby…
Diela na nahrávkach sú zachytené v podaní citlivých interpretov, ktorí si dobre poradili s neľahkou úlohou obsiahnuť ich nielen technicky, ale aj duchovne. Memento, pod taktovkou Bystríka Režuchu, chápavého oživovateľa partitúr generačne spriaznených skladateľov avantgardy 60. rokov, je vôbec prvou Bergerovou orchestrálnou kompozíciou vydanou na CD. Vyváženosťou sólového partu a klavírneho sprievodu sa vyznačujú diela v podaní Pavla Bogacza a Daniely Varínskej i Denisy Šlepkovskej a Daniela Buranovského. Najhlbší dojem vo mne zanechala skladba Korczak in memoriam, sedem miniatúr vyčlenených z rozsiahlejšieho vokálno-inštrumentálneho diela v interpretácii sláčikového kvarteta pod vedením Ewalda Danela – azda preto, že spomedzi všetkých prezentovaných skladieb v nej popri hlbokom smútku najviac vystupuje do popredia aj silný moment odovzdania sa a nádeje.
Úvaha muzikológa Jaroslava Šťastného, dopĺňajúca text v booklete, sa začína otázkou: „Akú hudbu pre tento svet?“ Je to hudba Romana Bergera, ktorá môže zarezonovať aj v človeku dneška? Určite áno. Avšak sama osebe ešte nepredstavuje univerzálny všeliek. Nesie v sebe potenciál stať sa sprostredkovateľom múdrosti Ducha, ale len pre toho, kto sa dokáže zastaviť, stíšiť a počúvať.




Aktualizované: 05. 05. 2016