Meno Pavel Jakub Ryba je na českej, ale aj svetovej hudobnej scéne mnohým dôverne známe. Tento výnimočný basgitarista pôsobí na poli jazzu či jazzrocku dlhší čas. Za túto dobu hral v rôznych zoskupeniach ako sprievodný aj sólový hráč a spolupracoval s viacerými domácimi (Hana Zagorová, Michal David) aj zahraničnými (Mike Stern, Dean Brown) interpretmi. Vďaka jeho charakteristickej hre, spôsobu formovania a vedenia liniek a v neposlednom rade aj vďaka obľube bezpražcovej basgitary je prirovnávaný k Jacovi Pastoriusovi.
Ponúkané CD je záznamom koncertu, ktorý sa uskutočnil v septembri 2009 na Pražskom hrade pod záštitou českého prezidenta Václava Klausa. Je to už druhý album P. J. Rybu nahraný pri živom vystúpení na Pražskom hrade – pri tom prvom mu sekundovalo zoskupenie Mind The Step a CD vyšlo v roku 2005 v edícii Jazz na hradě. Akoby symbolicky po piatich rokoch vychádza nový „živák“ z hradu s len čiastočne pomeneným zoskupením. Album The Castle otvára príhovor pána prezidenta Klausa, no ďalšie stopy už obsahujú hudobný materiál a v plnej kráse sa poslucháčovi cez spektrum skladieb predstaví P. J. Ryba v sprievode „rybích mužov“ (ako si v príhovore zavtipkoval aj prezident Klaus). Už od prvých tónov a rytmických záchvevov je badateľné, že ide o kapelu svetového formátu a tento dojem sa po vypočutí celého albumu len umocní. Ryba si do svojej kapely pozval naozaj špičkových hudobníkov (hrajúcich na naozaj rôznorodých nástrojoch od saxofónov, bicích, perkusií, cez elektrickú gitaru až po akordeón či melodión), medzi ktorých svojou virtuóznou hrou dokonale zapadol. Pravdupovediac, pláva medzi nimi ako „Ryba v mori“. Farebná rozmanitosť kapely sa prejaví už v prvej skladbe Morally Topless, ktorú Ryba rozohráva typickým jemným groovom a doň sa postupne pridávajú aj ostatné nástroje, predovšetkým saxofóny (Milan Krajíc, Tomáš Křemenák) aj basklarinet (Petr Valášek) a vykresľujú úvodnú tému.
Je naozaj zážitok počuť dychovú sekciu hrať spoločné linky, do ktorých sa miestami pripojí P. J. Ryba na basgitare či známy český gitarista Fredy Bittner na elektrickej gitare. Rytmickú sekciu dopĺňajú v tandeme bubeník Mikoláš Nop a na perkusiách Jiří Kollman. O nič menej ambicióznym dojmom nepôsobí ani skladba Haven‘t Got It Yet so subtílnym basklarinetovým úvodom a zaujímavou pomalou pasážou vypĺňanou sólami jednotlivých členov kapely. Rybova dynamická hra a naozaj fantastický cit pre rytmus vyniknú aj v skladbe What‘s Her Poison a výrazný tón jeho bezpražcovej basgitary si možno vychutnať v pomalom úvode skladby Tomorrow Will Be Better, ktorá je potom efektne vygradovaná hutným crescendom. Jedinou prevzatou skladbou na albume je verzia Monkovho Straight, No Chaser, ktorý je skutočne bravúrne zaranžovaný a doplnený spevom Petra Valáška.
Album The Castle je typický aj tým, že na ňom nenájdeme žiadne novinky, ale „zabehnuté“ skladby Rybovho repertoáru, s ktorými sa prezentuje už niekoľko rokov. To mu však neuberá na kvalite ani atraktívnosti. Jeho devízou je najmä širšie a rozmanité zoskupenie, v ktorého interpretácii dostávajú skladby celkom nový tvar. Ide naozaj o výborný jazz, čo znova potvrdzuje kvalitu, akou sa môže pochváliť jazzová scéna našich západných susedov.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.