Hevhetia 2018

Vydavateľstvo Hevhetia sa svojím výberom čoraz častejšie pohybuje v severnejších vodách a inklinuje k ambientným zvukom akustických nahrávok. Nemyslím, že je urážkou, ak napíšem, že mi nápadne pripomína nemecké vydavateľstvo ECM, ktoré už desaťročia razí cestu nekompromisného výberu umelcov a zvukovej charakteristiky.  
Tento rok Hevhetia opäť vyšla s titulom poľskej speváčky Anny Gadt. Minulý rok to bol práve album Renaissance z produkcie tejto interpretky, ktorý ma z edičného plánu Hevhetie oslovil najviac. Album čerpal hudbu z obdobia poľskej renesancie a predstavil netradičné obsadenie spevu, akordeónu a bicích nástrojov v homogénnom vyváženom celku. Neprekvapuje ma však, že Anna Gadt sa rozhodla nepokračovať v línii posledného albumu. Nemyslím tým len využitie témy z hudobnej histórie, ale ešte viac zvukovú celistvosť a veľmi koncentrované dávkovanie spevu. Ak by tak spravila aj v inom obsadení a s vlastnou tvorbou, považoval by som predošlý album za neprekonaný a možno aj nadlho neprekonateľný.
Napriek tomu, že Renaissance je môjmu hudobnému cíteniu prístupnejší možno aj pre častejšie počúvanie, nový počin je autorkiným posunom do inej dimenzie. Nenúti nás len započúvať sa, ale aj premýšľať. Kým na predošlom albume cítiť jednotný východiskový žáner, ktorý spojil rôzne hudobné svety do jedného, na novom albume speváčka s kapelou plynule prechádza z jedného do stále nových nepoznaných teritórií.
Mysterium lunae predstavuje rozbitie speváčkinho diskurzu a odpútanie sa od uzavretých foriem hudby, interpretácie a doterajšej filozofie textov. Hudba je plná improvizácie a neustáleho experimentu s hlasom, so zvukom a s hudobnými nápadmi. Speváčku v tom podporujú veľmi citliví a skúsení hudobníci. Klavirista Łukasz Ojdana je živelný, nespútaný a melancholický improvizátor. Zvuk klavíra na nahrávke odporúčam ako referenciu pre zvukových inžinierov. Na kontrabase hrá Maciej Garbowski, na bicích Krzysztof Gradziuk. Obaja hráči sršia neustálymi situačnými reakciami a tvorivým improvizačným prejavom. Rytmická sekcia je doplnená o violončelo, na ktorom hrá luxemburská violončelistka a improvizátorka Annemie Osborne. Zostava pôsobí absolútne zohrato. Spoločný pulz je v symbióze s farbami ktoré umelci vytvárajú, a aj kontrasty, zmeny a protirytmy znejú prirodzene. Jednotliví hráči medzi sebou rozohrávajú hudobné dialógy a nadväzujú na melodické aj rytmické motívy, ktoré sa vyvíjajú počas skladieb, čo je v prípade improvizovanej hudby nesmierne dôležitý faktor.
Názov Mysterium lunae je ezoterickou či mystickou metaforou pretavenou do hudby. Človek je mesiac a odráža lúče slnka, ktoré sú v tomto prípade prezentované životom, inšpiráciou či zvukmi. Hudba sa stáva médiom týchto odrazov a vzniká akýmsi paradoxom odosobnenia sa a opätovného navrátenia sa naspäť do seba. Pre interpretov vzniká akési pole medzi intuitívnym hraním, ktorému sa ľudovo hovorí „hra srdcom“ na jednej strane, a medzi intelektuálnym prejavom, ktorému predchádzajú mimohudobné myšlienkové procesy na strane druhej. Hudba ako celok, ale aj jednotlivé improvizačné výkony tak majú viac významových vrstiev a svoj hlbší zmysel. Názov albumu, obal či samotná hudba akoby spájali filozofické pohľady na svet starých mystikov so súčasnou realitou.
Na hudbe sa autorsky zúčastnili členovia zoskupenia a samotná Anna Gadt. Texty sú kombináciou speváčkinej tvorby s básňami poľského poeta Bolesława Leśmiana.
Lyrická poézia, autorské texty či textové improvizácie dávajú speváčke priestor pre vlastnú konfrontáciu s vonkajším aj vnútorným svetom či osudom. Zaoberá sa otázkami kritiky, silou autocenzúry, vlastným hlasom a svojím postavením ako ženy v súčasnej kultúre. Komornejším prejavom sú duety s kontrabasom a violončelom, ktoré predstavujú pocity a impresie vyjadrené hudobnými dialógmi.
Ak sa chcete vybrať na cestu poznania samých seba vo svete a sveta v samých sebe prostredníctvom majstrovskej interpretácie a improvizácie, určite si pustite Mysterium lunae.

Aktualizované: 11. 05. 2020
x