Logo HŽ

Eugen Suchoň: Klavírne dielo 1928 –1984

L. Fanzowitz, J. Palovičová, J. Čižmarovič, T. Nemec, Z. Biščáková, M. Kida Takine, P. Pogády, E. Lenner, N. Daniš, A. Stráňavský, P. Šandor, M. Chudada, B. Šuňavská
Slávik Slovenska 2018

Súčasťou zvyšujúcej sa profesionality slovenskej hudby sa stala aj edičná pozornosť voči domácej kompozičnej tvorbe, usilujúca sa prostredníctvom zvukových nahrávok postihnúť tematicky koncentrované súbory ako doklad osobitého štýlového prejavu jednotlivých skladateľov. Nie je náhoda, že medzi týmito súbormi dominuje klavírna tvorba. Za posledných približne 20 rokov sme sa vďaka vydaným CD titulom mohli zoznámiť s tvorivým profilom Jána Levoslava Bellu (Daniela Varínska, 1994; Peter Pažický, 2013), Alexandra Albrechta (Daniela Varínska, Valéria Kelly, 1996), Vladimíra Bokesa (rôzni interpreti, 2001), Ilju Zeljenku (Magdaléna Bajuszová, 2005), Dezidera Kardoša (Daniela Kardošová, 2008). Dušana Martinčeka (rôzni interpreti, 2010), Juraja Hatríka (František Pergler, 2011), Štefana Németha Šamorínskeho (Magdaléna Bajuszová, 2011), Jána Cikkera (Jordana Palovičová, 2014). Táto impozantná „žatva“ svedčí o záujme slovenských klaviristov (najmä z radov mladšej generácie) o slovenskú tvorbu, čo možno považovať za kultúrny počin.

Podobnej, dlhodobejšej pozornosti sa teší aj tvorba Eugena Suchoňa. Klavír sa stal v Suchoňovom kompozičnom vývoji dôležitým médiom prvotného tvarovania invenčných nápadov. Diela venované tomuto nástroju predstavujú míľniky v skladateľovej umeleckej biografii. Niektoré slúžili ako prvotná verzia pre ďalšie spracovania, vystupovali v pozícii uzavretia parciálnych fáz jeho tvorivého dozrievania, či tvorili konkrétnu oporu pre špecifické zámery v oblasti modernizácie hudobnej výchovy. Ich prostredníctvom možno vo výstižnej skratke sledovať aj úroveň až experimentálneho prieskumu tvarových, zvukovo-farebných, tektonických a expresívnych okruhov viazaných k stabilným i dynamickým rozkmitom Suchoňovho štýlu. Ku konštantným elementom tohto štýlu patril postupne spresňovaný akcent na harmonicko-akordickú dimenziu hudobných myšlienok, výsledok priebežného kontaktu tvorcu s klaviatúrou.

Prvé záznamy Suchoňových klavírnych diel na zvukových nosičoch sa spájali s menom Kláry Havlíkovej. Táto umelkyňa svoj záujem o autentické postihnutie skladateľových zámerov spájala aj s priebežnými návštevami u Suchoňa, kde prehrávala jednotlivé študované diela a stretla sa s autorovým súhlasom. Korpus Havlíkovej LP nahrávok (z rokov 1972–1988) zahŕňa takmer všetky Suchoňove klavírne opusy, od Malej suity po Elégiu vrátane koncertantnej Rapsodickej suity i oboch verzií Kaleidoskopu. Jej výklad bol založený na podčiarkovaní kontrastu medzi dravými, rapsodicky pulzujúcimi úsekmi a krehkými lyrizujúcimi pasážami, pričom efekt svojej interpretácie stavala na plnosti vyznenia práve zvukovo eruptívnych gradácií, posilnených použitím pedálu aj na miestach, kde to skladateľ nepredpísal. Po odstupe rokov nastal čas prelomiť určitý monopol tejto klaviristky na Suchoňove diela, a tak sa k poslucháčom postupne dostávali nové nahrávky. Počas jubilejného suchoňovského roku 2008 sa objavila nahrávka cyklu Obrázky zo Slovenska v podaní Zuzany Niederdorfer, ako aj CD výberu zo Suchoňovej tvorby pre klavír a husle, kde sa ako sólista i citlivý komorný sprevádzač predstavil 28-ročný Ladislav Fančovič/Fanzowitz. Talent a presvedčivé umelecké dispozície tohto klaviristu zamerané aj na interpretačnú pozornosť voči slovenskej klavírnej tvorbe, s centrálnym postavením Suchoňovho skladateľského odkazu, sa v roku 2013 premietli do realizácie nevšedného titulu: interpret pripravil nahrávku 16 raných (predopusových) diel skladateľa, počnúc Introdukciou z pera 16-ročného Pezinčana až po Adagio g mol, s vystihnutím noblesy i salónnosti vtedajšej Suchoňovej invencie.
Fančovič/Fanzowitz svoj umelecký záujem o oživovanie tvorivého odkazu Eugena Suchoňa podčiarkol aj participáciou na príprave nového, v mnohom voči predchádzajúcim titulom nevšedného kompletu štyroch CD, ktorý sa dostal do predaja v uplynulých týždňoch. Nejde o prevzatie starších nahrávok, práve naopak, pri jeho príprave dostali príležitosť nadaní reprezentanti mladej interpretačnej generácie (najmladší z nich, Martin Chudada, je narodený v r. 2001). Na novom tlmočení 11 Suchoňových diel sa podieľa rovnaký počet klaviristov, pričom aj jednotlivé skladby dvoch cyklov Obrázky zo Slovenska (1956) a Kaleidoskop (1969) sú zverené rôznym mladým umelcom (čo je tiež voči minulosti nóvum).

Prezentácia Suchoňovho klavírneho diela z chronologického hľadiska začína Adagiom g mol, (akoby v úzkej nadväznosti na spomenutý Fanzowitzov projekt spred 5 rokov s poukazom na to, že toto dielo tvorí organický mostík medzi tvorbou skladateľa mladíka a dielami z dozrievajúceho obdobia), vkusne predvedeným japonskou klaviristkou Mayuko Kida Takine, ktorá svoje profesionálne vzdelanie dovŕšila na Slovensku, kde aj žije. Nasleduje dvojica tlmočená Ladislavom Fanzowitzom: Malá suita s passacagliouBaladická suita. Obe diela Suchoň neskôr upravil aj do orchestrálnej podoby. Vďaka plastickému interpretačnému podaniu dokážeme nanovo postihnúť invenciu skladateľovho využitia klaviatúry, jednak v krehkosti a vo vnútornej cyklickej disciplíne malej suity, ako aj v eruptívnom vlnení nálad Baladickej suity. Zo skladateľovej biografie je známa epizóda s Karlom Nedbalom, ktorý originál Baladickej suity považoval za definitívny tvar. Keď sa neskôr ujal uvedenia orchestrálnej verzie, údajne sa vyslovil, že si nevie predstaviť, že skladba mohla byť pôvodne písaná pre jeden nástroj – čo bola poklona inštrumentačnému majstrovstvu vtedy 28-ročného Suchoňa. Prvý disk z kompletu je doplnený cyklom Metamorfózy v podaní Jakuba Čižmaroviča. Aj z jeho interpretácie vyplýva potvrdenie kvality Suchoňovej umeleckej predstavy rodenej pri dotyku s klaviatúrou (sám skladateľ bol výborný klavirista) a oprávnenosti jej uvádzania v rovnakej miere ako orchestrálnej verzie cyklu. V podaní ďalšej interpretky oddanej slovenskej klavírnej tvorbe, Jordany Pallovičovej, dostala priestor aj zriedka uvádzaná Uspávanka, ktorá bola pôvodne súčasťou náčrtov k hudbe k filmu Prielom (1950). Pôvodný nerealizovaný nápad skladateľ neskôr dopracoval a sprístupnil v roku 1984 (čo je chronologicky posledné dielo skladateľa určené klavíru).

Druhé CD z kompletu pokrýva nahrávka Suchoňovho záslužného pedagogického cyklu Obrázky zo Slovenska. Na rozdiel od predchádzajúcich interpretačných stvárnení tohto diela (napr. v spomínanom podaní Z. Niederdorfer) sa tu každého parciálneho cyklu ujali rôzni interpreti najmladšej generácie – Martin Chudada, Peter Šandor, Eduard Lenner, Norbert Daniš, Adam Stráňavský a Sonáty rustiky sa ujal L. Fanzowitz. Pri počúvaní citlivého podania týchto miniatúr sa potvrdzuje Suchoňova schopnosť prostredníctvom vlastnej tvorby pripraviť mladého človeka od útleho veku k vnímaniu (slovenskej) hudby. Toto CD by sa malo dostať aj do základných umeleckých škôl (najmä klavírnych tried), kde, žiaľ, pretrváva rezervovaný postoj k tvorbe Eugena Suchoňa. Tento smutný fakt dokladá aj nedávno uskutočnený prieskum na bratislavských (!) ZUŠ, ktorý ukázal, že učitelia akceptujú iba tri prvé skladby z cyklu Obrázkov, zatiaľ čo Sonatínu alebo Horalskú suitu považujú za príliš zložitú a deťom ju do repertoáru nezačleňujú.

Na treťom CD je zaznamenaný cyklus Kaleidoskop, dôležitý dokument novej fázy skladateľovho vývoja po opere Svätopluk. V tomto období Suchoň spresňoval aj svoj závažný teoretický koncept výkladu Akordiky od trojzvuku po dvanásťzvuk, ktorý neskôr (1979) predstavil v knižnej publikácii. Voči predchádzajúcim nahrávkam (Klára Havlíková) aj tu nastala zmena: podobne ako v Obrázkoch zo Slovenska, aj tu bolo jednotlivých 6 čísel Kaleidoskopu zverených 6 interpretom (Tomáš Nemec, Jordana Palovičová, Ladislav Fanzowitz, Zuzana Biščáková, Jakub Čižmarovič, Adam Stráňavský). Navyše sa tu popri umeleckom pochopení skladateľových zámerov objavila aj interpretačná „nadpráca“ – posledný menovaný klavirista doplnil posledné číslo Impromptu s variáciamiFinále3. variáciu (využijúc inštrukcie skladateľa v notovom zápise).

Posledné CD z recenzovaného kompletu prinieslo v kontexte sprítomňovania Suchoňovho tvorivého odkazu zaujímavé novinky. Dvojica posledných Suchoňových pôvodných skladieb zaznieva v podaní klaviristiek, ktoré na Slovensko prišli, resp. z neho odišli: spomínaná Japonka Mayuko Kida Takine brilantne predviedla Toccatu, v Rakúsku žijúca Petra Hollaender-Pogády priblížila intímne tóny skladateľovej invencie a rovnako presvedčivo aj jeho virtuóznu úpravu Svadobného tanca z opery Krútňava. Nespornou novinkou je svetová premiéra klavírnej verzie pôvodného op. 5, Serenády, ktorú zrealizovali skladateľ Rudolf Pepucha a Ladislav Fanzowitz. Urobili to s vkusom, ktorý zodpovedá upravovateľskej praxi 19. storočia. (Priznám sa, že v súvislosti so Serenádou mám radšej pikantné zvukové kombinácie originálneho obsadenia dychového kvinteta než následnú uhladenejšiu Suchoňovu verziu pre sláčikový orchester). Za premiéru možno považovať aj skladateľovu verziu koncertantnej Rapsodickej suity pre klavír a orchester, určenú pre 2 klavíry, ktorej sa presvedčivo ujali Jordana PalovičováZuzana Biščáková. Aj tu sa ukázalo, že Suchoň ponímal klavír ako nástroj s bohatou paletou pohybových a zvukovo-farebných dispozícií, blízkou orchestrálnej faktúre. Napokon bonus, svedčiaci o tejto blízkosti, predstavuje aranžmán Symfonickej suity na BACH pre organ, klavír a bicie nástroje, ktorého sa ujal so skladateľovým súhlasom jeho priateľ – maďarský organista Albert Sebestyén. Svetovú premiéru tejto úpravy predstavili Bernadetta Šuňavská a Tomáš Nemec. (Aj tu priznám, že mi je bližšia originálna verzia skladby, najmä z hľadiska „vychutnávania“ nových farebných kombinácií v orchestrálnom zvuku).
Ak sa v úvode môjho postrehu spomenul kultúrny počin v podobe prípravy a vydania kompletu zo Suchoňovej tvorby určenej klavíru v roku skladateľovho 110. výročia, možno ho viazať na nevšedné a pritom užitočné poskytnutie priestoru mladšej a najmladšej interpretačnej generácii. Jej predstavitelia ukázali, že dielo Eugena Suchoňa nie je ani z ďaleka muzeálnou akvizíciou, ale výzvou pre jeho sprítomňovania. Technická kvalita nahrávok, ako aj informačné hutné texty z pera autora, manažéra a koordinátora projektu, skladateľovho zaťa Petra Štilichu, ako aj skladateľa Petra Zagara, prispievajú ku kvalitnému dojmu z predloženého CD albumu. Jeho obsah poskytuje štyriapolhodinové stretnutie s vynikajúco interpretovanou Suchoňovou hudbou, ktorá inšpiruje k obdivu i k zamysleniu.

http://hc.sk/hudobny-zivot/clanok/cd-dvd-knihy-recenzie/1547-eugen-suchon-klavirne-dielo-1928-8201-1984/



Aktualizované: 13. 12. 2018