CD Slovak Violin Concertos je ďalším významným edičným počinom Hudobného fondu dôstojne napĺňajúceho svoje poslanie podporovateľa domácej hudobnej kultúry (na sklonku uplynulého roku v HF vyšli aj ďalšie tituly, výbery z tvorby Jevgenija Iršaia a Egona Kráka). Zámer priblížiť domácu koncertantnú tvorbu pre husle stmeľuje jednotná dramaturgia venovaná opusom príslušníkov tzv. slovenskej hudobnej moderny Alexandra Moyzesa, Andreja Očenáša a Dezidera Kardoša. Zaujímavé je, že ide o jediné diela svojho druhu v odkaze zmienených skladateľov. Všetky pochádzajú zo zrelých tvorivých období autorov, a s výnimkou už takmer polstoročného záznamu Moyzesovho diela (sólista Milan Bauer, Slovenská filharmónia, Ľudovít Rajter, Supraphon, 1965) ide o vôbec prvú nahrávku Očenášovho a Kardošovho koncertu.
Interpretačné umenie Milana Paľu poznám vyše desať rokov. Z koncertných vystúpení počas študentských čias vždy sršali eruptívna energia, dôraz na virtuozitu a dravosť, no postupne sa jeho prirodzená muzikalita dokázala úspešne vyrovnať i s lyricko-meditatívnymi pasážami. Jeho výkon tak pomerne rýchlo dozrieval v znamení jednoty medzi dramatickým, efektnejším a vnútorne precítenou vrúcnosťou. Nesmierne záslužné je Paľovo zameranie na pôvodnú slovenskú tvorbu, obdivuhodná je jeho interpretačná všestrannosť (hrá tiež na viole, pôsobí v komorných obsadeniach). Zrkadlom zmienenej zacielenosti a skvelým dokumentom umelcovho rastu je počet nahraných CD. Po výbere z komornej tvorby Szymanowského, Foerstera a Bartóka z čias štúdia (2000) nasleduje impozantný sled 14 (!) CD vydaných v rozmedzí deviatich rokov (2004–2013). Jadrom tohto radu sú tituly s názvom Violin Solo 1-5 (Pavlík Records), kde Paľa siahol po skladbách pre sólové husle od 34 (!) slovenských skladateľov v generačnom rozvrstvení od Ľudovíta Rajtera až po Adriana Demoča so zámerom priblížiť komplet tvorby pre husle Eugena Suchoňa, Ladislava Burlasa, Ilju Zeljenku, Tadeáša Salvu, Juraja Beneša i dielo Jevgenija Iršaia. Je unikátne, a v slovenských pomeroch bezprecedentné, že interpret, ktorý len nedávno prekročil tridsiatku, disponuje takýmto bohatým fondom nahraných titulov, prezentovaných navyše v špičkovej umeleckej kvalite.
Recenzovaný titul túto kvalitu potvrdzuje aj v spolupráci so zasväteným výkonom Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu pod taktovkou Maria Košika a dokumentuje vyspelosť i pokoru sólistu. Prístup, aký zvolil pri výklade tvorivej invencie zrelého Moyzesa, Očenáša i Kardoša, priliehavé dávkovanie dialógov medzi eruptívne dravými zdvihmi a vrúcnejšie traktovanými nápadmi, ľahké prekonávanie virtuóznejšie koncipovaných pasáží bez známok exhibicionizmu, muzikantsky živé pochopenie zápisov skladateľov, je počuteľným dôkazom zmienenej empatie Paľu voči domácej tvorbe. Stačí si porovnať výkon interpretov v Moyzesovom koncerte so spomínanou staršou nahrávkou (nesporných kvalít), aby bolo zrejmé, že máme dočinenia s novým Moyzesom v reálnejšej a vitálnej podobe (srší už z plasticky podanej expozície 1. časti). Poslucháč, poznajúci peripetie štýlového vývoja autorov, zaregistruje pri počúvaní limity aj inovácie vypracovaného modálneho kompozičného jazyka, ktorý bol spoločný pre všetkých troch skladateľov a posúdi, do akej miery bolo prospešné v plodných 60. rokoch minulého storočia pre Moyzesa presvetliť po Symfónii č. 7 (1955) faktúru a odľahčiť komplikovaný monotematizmus. Ocení tiež, akou devízou v odkrývaní genetických jadier Očenášovho hudobného jazyka bolo v rovnakom období skladateľovo vzdanie sa málo presvedčivého, hlučného a programovo zaťaženého balastu v prospech odklonu ku komornej intimite (príbuznosť koncertu s Poémou o srdci pre sólové husle). Zistí, ako stmeľujúco pôsobí v Kardošovom dozrievaní jeho odveká spriaznenosť s Bartókom (stačí sledovať koncertantné opusy počnúc Koncertom pre orchester z roku 1957). Aj z tohto komentára je zrejmé, aké asociácie dokáže inšpirovať skutočne kvalitný interpretačný výkon, ktorého sme svedkami pri počúvaní recenzovaného titulu. Nefalšovaná úcta k vybraným dielam prekonáva historické i generačné hranice a prispieva k pravdivejšiemu poznaniu skladateľskej aj interpretačnej slovenskej tvorby.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.