Kráľ zomrel, nech žije kráľ! Tak by sa dal nazvať prechod od letného operného festivalu na zvolenskom zámockom nádvorí k rodiacemu sa opernému festivalu v Banskej Bystrici.

Nestačí však vyroniť pár povinných slzičiek za opernými Zámockými hrami zvolenskými, ktorých 35 ročníkov významne obohacovalo slovenský operný život po interpretačnej i dramaturgickej stránke, patrí sa zamyslieť nad príčinou ich zániku. Z viacerých problémov ZHZ vypichnem aspoň jeden. Paradoxne, popri domácom i turistickom (bohužiaľ, nie príliš početnom) publiku na ZHZ takmer pravidelne chýbali odborníci z radov hudobných pedagógov, muzikológov, dramaturgov i širšie zastúpenie budúcich alebo už etablovaných operných spevákov. Bola to pohodlnosť? Či prehnané sebavedomie, že sa pod zvolenským nebom niet čomu priučiť? Alebo pretrvávajúca pronemecká orientácia v odborných úsudkoch, ktorá vo Zvolene najčastejšie prezentovaných talianskych skladateľov považuje za verklikárov? Pritom ZHZ objavili pre Slovensko (aj keď niekedy v koncertnej verzii) nielen celý rad diel ranej Verdiho tvorby, ale i neuvádzané diela Donizettiho, Belliniho, Mascagniho a Rossiniho. Speváci, ktorí na Zvolenskom zámku oslovovali svojimi výkonmi nadšené publikum, spievali v rovnakom čase vo veronskej Aréne (Martha Colalillo, Olivia Stapp), v La Scale (Paolo Gavanelli, Mario Malagnini, Carlo Guelfi, Dimitra Theodossiou), vo Viedni (Alberto Gazale), Paríži (Iano Tamar) alebo nahrávali s Riccardom Mutim (Riccardo Zanellato) a Riccardom Chaillym (Chiara Taigi). Stretnutie s neznámymi, no podnetnými partitúrami a pravými profesionálmi opernej interpretácie vynieslo dirigenta Mariána Vacha do pozície ozajstného znalca talianskej romantickej opery. Toto všetko už zostáva minulosťou a okrem spomienok niekoľkých fanúšikov opery a kritikov pomaly zapadne prachom.

Organizátori Operalie 2015 zo Štátnej opery Banská Bystrica nepodľahli mediálnej veľkohubosti a nový operný festival koncipovali ako nultý ročník. Verbálne (v oficiálnych príhovoroch a tlačovinách) a čiastočne i v charaktere programu sa snažili vytvoriť dojem kontinuity so ZHZ, ktorých nielen organizačná, ale v značnej miere aj umelecká ťarcha i predtým spočívala na banskobystrickom opernom súbore. Tentoraz pripravili pre divákov iba jedno divadelné predstavenie a dva koncerty, pričom sa odrazili od zvolenských skúseností.

Čo iné sa dalo ponúknuť banskobystrickému publiku ako Verdiho operu Nabucco, ktorá azda jediná zaručuje vysokú návštevnosť a na ZHZ odznela mnohokrát v perfektnom speváckom obsadení? Réžia Michala Babiaka prenosom do iných priestorov (na rozdiel od orchestra vedeného Mariánom Vachom) nijako neutrpela a hlavné spevácke trio sľubovalo veľký zážitok. Daliborovi Jenisovi síce k pravému verdiovskému barytónu (hoci často interpretuje práve diela majstra z Busseta) chýbajú isté atribúty materiálu, ako interpret je však perfektný. Muzikálny umelec dokázal part dynamicky a hlavne výrazovo diferencovať, aj herecky si počínal suverénne. Heroínou večera sa stala maďarská sopranistka Csilla Boros, ktorá vládne úžasným dramatickým sopránom. Ani skutočnosť, že pri atakoch na najvyššie tóny zavše neintonuje celkom presne, napodiv z celkového dojmu nič neuberá. Rolu má účinne vystavanú a od fúrie (akú chcel mať Verdi nielen pre Lady Macbeth ale aj pre Abigaille) sa dokáže v závere opery preniesť do polôh sklamanej ženy. Slávny taliansky basista Roberto Scandiuzzi si dodnes uchoval krásnu farbu a objemnosť basu, no mal isté problémy s vysokými tónmi, ktoré buď vyrážal, alebo sa im vyhýbal. Fenenu a Ismaela osvedčeným spôsobom vytvorili Michaela Šebestová a Ľudovít Ludha.

Prvý z koncertov koncipovali organizátori v duchu niekdajšieho cyklu Mladosť na zámku, v rámci ktorého sa v minulosti prezentovali mnohí, v súčasnosti už etablovaní speváci. Dnes sa v trojici mladých umelcov spievajúcich na koncerte Operalia talent v modernom podkroví historickej radnice jednoznačne najlepšie uviedol barytonista Pavol Kubáň. Jeho interpretácia je mimoriadne „poučená“, pripomínajúca špecialistov na piesňovú tvorbu. Ide o obrovský talent, doma zatiaľ nepovšimnutý. Sopranistka Katarína Flórová zaujala mladodramatickým fondom, menej už priveľmi spontánnou interpretáciou, mezzosopranistka Judita Andelová s temnou hlbokou polohou doplatila na nevhodne zvolený repertoár (Santuzza, Eboli).
Aj záverečný koncert Operalie 2015 má svojho predchodcu: pred pätnástimi rokmi vo veľkej sále Zvolenského zámku spievali operní vyslanci Vyšehradskej štvorky. Najväčšia slabina aktuálneho gala podujatia spočívala vo výkone orchestra (dirigent Igor Bulla). Maďarský tenorista Attila Fekete uspokojil lesklým fondom, no mal problémy s intonáciou. Český barytonista Jakub Kettner frázoval vzorne, jeho tón sa však v priestore akosi neniesol. Poľská sopranistka Katarzyna Mackiewicz nezopakovala pekný výkon z banskobystrickej premiéry Lovcov perál, takže divou večera sa bez diskusie stala slovenská mezzosopranistka Terézia Kružliaková.

Organizátori Operalie 2015 vyvinuli nemálo úsilia pre úspech nového podujatia (vzorná propagácia v meste, starostlivosť o divákov, náročné rokovania a hľadanie adekvátnych priestorov pre festival a pod.), no tri zásadné problémy ešte čakajú na doriešenie. Umiestnenie úvodného predstavenia a záverečného koncertu na nádvorie Univerzity Mateja Bela má tú výhodu, že areál sa nachádza v bezprostrednej blízkosti divadla, čo v prípade zlého počasia umožní rýchly presun do interiéru. V budúcnosti však treba doriešiť otázku akustiky. Fakt, že v areáli chýba do uzavretosti priestoru bočné krytie, spôsobuje únik zvuku, na čo doplatil najmä orchester pri predstavení Nabucca. V záverečnom koncerte, keď bolo teleso umiestnené priamo na javisku, sa akustický problém eliminoval, o to viac sa však odhalili nedostatky vo zvládnutí partitúr. Aj hlasy sólistov pôsobili trocha menej monumentálne než v divadle alebo na zvolenskom nádvorí, stále však v miere tolerancie. Druhým problémom je časové zaradenie festivalu ako celku (koniec augusta) i neskoré začiatky predstavení (21.00). Dlhodobým otáznikom preneseným zo ZHZ zostáva problém sprístupnenia podujatia zahraničnému publiku a prepojenia na turistický ruch.

Aktualizované: 11. 05. 2020
x