Logo HŽ

Zmĺkli husle Josefa Suka

V ranných hodinách 7. júla dotĺklo srdce Josefa Suka (1929–2011), jedného z najväčších a najznámejších huslistov 20. storočia. Mal som šťastie, že som tohto legendárneho huslistu, pravnuka Antonína Dvořáka a vnuka skladateľa Josefa Suka osobne poznal, dokonca som s ním ako člen Slovenského komorného orchestra i hral. Suk s ,,Warchalovcami“ nehral často, no zažili sme s ním nezabudnuteľné momenty.

Nikdy nedával najavo svoju svetovosť, ostal skromným a takým bol i mimo pódia.
Moja dnes už deväťdesiatosemročná mama stále spomína na stretnutie v bratislavskom hoteli Devín, kde Sukovi priniesla niekoľko fotiek z Pražského Rudolfina, na ktorých skúšame Bachov 5. brandenburský koncert s čembalistkou Zuzanou Ružičkovou, flautistom Jiřím Válkom a Bohdanom Warchalom. Suk sa jej opýtal, či si môže fotky nechať a na otázku, či bude majster večer hrať Bergov husľový koncert spamäti odvetil, že tieto komplikované kúsky hrá z nôt.
S Bohdanom Warchalom bol v pomerne častom kontakte, z časových dôvodov sme žiaľ spolu málo koncertovali, no hrali sme spolu Bachov 5. brandenburský koncert, Husľový koncert E dur a Dvojkoncert d mol. Na zmienku o obrovskom množstve nahrávok so Sukom, ktoré mám v diskografii, nie je priestor, no spomeniem aspoň zopár skvostov zo spolupráce s Andréem Navarrom: Brahmsov Dvojkoncert a mol op. 102 pre husle a violončelo v sprievode kongeniálnej Českej filharmónie pod taktovkou Karla Ančerla! Ďalej spolu s Navarrom nahrali i menej známe diela – napríklad duá pre husle a violončelo z pera Bohuslava Martinů, Zoltána Kodálya, Arthura Honeggera...
K tomuto repertoáru sa pre mňa viaže i ďalšia nezabudnuteľná spomienka na Josefa Suka: 21. 5. 1976 som bol na koncerte v rámci Pražskej jari, kde spolu s Navarrom odohrali spomenuté duá od Martinů a Honeggera. Ako vojak z VUS-u som ich so zatajeným dychom sledoval a doteraz vo mne tento zážitok i spomienky rezonujú. Neobyčajne šťastný ťah vydavateľstva Decca sa podaril pri nahrávke Brahmsovho komorného diela  v interpretácii tzv. Európskeho klavírneho tria– Josef Suk, Julius Katchen, János Starker.
Moja posledná spomienka sa viaže na nádherný recitál, ktorým sa veľký huslista rozlúčil s bratislavským publikom. Sprevádzal ho skvelý Marián Lapšanský a obaja pripravili nezabudnuteľný večer plný nostalgie a krásneho muzicírovania. V posledných rokoch sme s majstrom Sukom komunikovali telefonicky a tu i tam aj listom. Pred dvomi rokmi som na Rádiu Devín venoval tomu husľovému mágovi celú reláciu Ars musica, ktorú v priamom prenose počúval a neskôr mi osobne poďakoval.
Josef Suk stál v prvej línií svetového hudobného diania a svojimi výkonmi neustále dokazoval, že tam patrí. Množstvo diel, ktoré zanechal na nahrávkach nám našťastie vždy budú pripomínať umelecké i ľudské kvality tohto jedinečného  huslistu. A tak sa pokorne skláňam a v tichu rozjímam nad odchodom velikána huslí Josefa Suka.
Česť jeho pamiatke!

 

Autor je violončelista a bývalý dlhoročný člen Slovenského komorného orchestra.




Aktualizované: 09. 05. 2016