Logo HŽ

ISCM World Music Days 2019 v Estónsku

Postrehy z festivalu a prezentácia slovenských skladateľov

ISCM (International Society for Contemporary Music) je svetovou značkou, za ktorou sa skrýva takmer už 100-ročná história. V súčasnosti ISCM zabezpečuje pôdu pre prezentáciu skladateľov, rôznorodých kompozičných techník, štýlov a estetických hodnôt bez ohľadu na rasu, presvedčenie či sociálny status. Hlavným výstupom sú niekoľkodňové festivaly, ktoré organizuje každý rok iná členská sekcia (Slovensko bolo organizátorom spolu s Rakúskom v roku 2013). Estónska vízia festivalu pre rok 2019 bola predstavená už v juhokórejskom Tongyeongu a zanechala pozitívny dojem u zúčastnených delegátov aj skladateľov.

V dňoch 2.–10. 5. sa tento významný festival súčasnej hudby uskutočnil v estónskych mestách Tallinn, Tartu a Laulasmaa. Na festivale sa zúčastnili slovenskí skladatelia Lukáš Borzík a Adrián Demoč a delegát Slovenskej sekcie ISCM Juraj Beráts. Väčšina aktivít prebehla v hlavnom meste Tallinn s prekrásnym historickým centrom a množstvom koncertných sál, ale aj kostolov s vynikajúcimi akustickými vlastnosťami a zázemím pre organizovanie takýchto podujatí. Festival ponúkol návštevníkom 28 koncertov na 22 rôznych miestach, takže o presuny a pestrosť výberu nebola núdza. Súčasťou festivalu je každý rok aj valné zhromaždenie ISCM, na ktorom sa zúčastňuje viac ako 50 delegátov z krajín takmer celého sveta. Zhromaždenie prijíma dôležité rozhodnutia pre fungovanie spoločnosti a jej jednotlivých aktivít, ale najmä podporuje vzájomnú výmenu skúseností a kontaktov. Je miestom stretnutí ľudí zanietených pre súčasnú hudbu z rôznych krajín sveta a na jeho pôde častokrát vznikajú dlhoročné vzájomné spolupráce. Na festivale spolupracovalo viac ako 200 skladateľov, súborov a interpretov. Siedmeho mája sa festival presunul do neďalekého mesta Laulasmaa, v blízkosti ktorého nedávno otvorili Arvo Pärt Centre v novej, modernej a veľkorysej budove. Svojou návštevou poctil delegátov v rámci valného zhromaždenia aj samotný skladateľ Arvo Pärt, ktorý je zároveň čestným členom ISCM.

Výber skladieb

Každoročne vyhlási festivalový výbor výzvu na zasielanie skladieb (Call for scores) v určitých kategóriách. Pre festival v Estónsku to bolo spolu 33 kategórií, v ktorých bolo prijatých 500 skladieb. Výzva bola koncipovaná s dôrazom na zborové diela, keďže vokálna hudba má v Estónsku veľkú tradíciu, silné základy a množstvo vynikajúcich telies. Do výberu pre festival sa dostalo spolu 99 diel vrátane zvukových inštalácií. Podieľalo sa na ňom viac ako 40 členov, ktorých zastupovali organizátori, umelci a najmä oslovení interpreti. Slovensko reprezentovali tieto diela a skladatelia:

Lukáš Borzík: Credo
Estonian Philharmonic Chamber Choir
4. 5., 19.00 – St. Nicholas’ Church/Niguliste kirik

Marián Lejava: Narcissus
George Kentros & Mattias Petterson
4. 5., 12.30 – Estonian Academy of Arts

Adrián Demoč: Struny, steny, zhluky, sny
Tallinn Chamber Orchestra
5. 5., 18.00 – House of Black Heads

Tímea Hvozdíková: Nezábudka
Tallinn Chamber Orchestra & Estonian Philharmonic Chamber Choir
10. 5., 19.00 – St. John’s Church/Jaani kirik

Stromy namiesto kvetov

Estónsko má silný vzťah k svojej prírode. Témou festivalu bol les, čo podčiarkoval aj festivalový slogan: Through the Forest of Songs a celkový vizuál propagačných materiálov. Neostalo to však iba pri frázach. Organizátori sa rozhodli darovať interpretom a skladateľom po uvedení ich skladieb namiesto tradičných kvetov jeden zasadený strom. Celkovo tak bolo po skončení festivalu zasadených 200 stromov. Myslím si, že je to skvelá a aktuálna myšlienka, ktorou by sa mohli inšpirovať aj organizátori podujatí na Slovensku.


Silné stránky festivalu

Festival ponúkol naozaj kvalitné a špičkové súbory, orchestre, zbory, ale aj sólistov, ktorí garantovali vysoké očakávania pri predvedení skladieb. Vďaka dramaturgickej rozmanitosti sme mali možnosť počuť (a vidieť) rôzne podoby tej najsúčasnejšej hudby. Jednotlivé aktivity prebiehali hladko a na organizátoroch bolo poznať, že majú s organizáciou podobných podujatí skúsenosti. Počas 8 dní som nezaznamenal akékoľvek organizačné „zakopnutie“ či problém. Kladnou stránkou bol jednoznačne aj programový bulletin, ktorý bol koncipovaný prehľadne a jednoducho. V prípade, že ste si ho na koncert nevzali, pomohla vám aj webová stránka, výborne fungujúca aj na mobilných telefónoch, pre ktoré bola dokonale prispôsobená. Koncerty sa začínali presne, miesta na sedenie boli organizované predpredajom vstupeniek a publikum bolo mimoriadne pozorné a vďačné. Pozitívne reakcie som vnímal počas festivalu aj od zahraničných hostí. Festivalu by som vytkol azda len horšie počasie, ktoré nás zastihlo počas niektorých dní v Tallinne. Kvalitné umelecké zážitky však aj túto malú nepríjemnosť dokázali celkom dobre zatlačiť do úzadia.


Postrehy skladateľov

Adrián Demoč: Festival bol veľmi intenzívny, nabitý program často neumožňoval počuť všetky skladby na festivale (často sa po jednom koncerte muselo doslova bežať na ďalší). Myslím, že sa organizátorom podarilo zostaviť zaujímavý program, čo určite nebolo jednoduché. Komunikácia s organizátormi bola výborná, odpovedali obratom na všetky moje otázky či pripomienky. Zúčastnil som sa na štvrtej skúške plus generálnej skúške svojej skladby. Dirigent Risto Joost pristupoval k skladbe veľmi profesionálne a s rešpektom. V rámci obmedzených časových možností (typická festivalová situácia) urobili s orchestrom pre skladbu, čo sa dalo. Samozrejme, moja osobná účasť na skúškach pomohla ujasniť niektoré interpretačné nejasnosti (tempo, ladenie, mikrointervaly, spôsob artikulácie jednotlivcov a celku atď.), zasvätiť hudobníkov do sveta tejto skladby, čo samotnú interpretáciu posunulo o niekoľko krokov dopredu. Práca s dirigentom aj orchestrom bola obohacujúcim umeleckým zážitkom.
Skladba Struny: steny, zhluky, sny bola premiérovaná vo verzii ako svojrázny „koncert“ pre Milana Paľu a jeho milanolo a sláčikový orchester (súbor Opera Diversa z Brna dirigoval Marián Lejava, celý projekt je súčasťou albumu 4 Milanolo Concertos vydaného na značke Pavlík Records). Túto nahrávku vlastne považujem za definitívnu – Paľa, Lejava aj orchester ju interpretovali s neuveriteľným oduševnením a zároveň ostali verní partitúre a jej pokynom, hudobnému svetu tejto skladby. Napriek tomu som bol s novou interpretáciou veľmi spokojný. Interpretácia Tallinn Chamber Orchestra, taktiež oduševnená a „verná“ pokynom, zároveň vniesla nové svetlo na túto partitúru. Takto si vlastne predstavujem vynikajúce predvedenie tejto skladby vo verzii „bez sólistu“(zvuk Milana Paľu považujem za nenapodobiteľný). Tallinn Chamber Orchestra teda moju predstavu naplnili.
Na festivale ma zaujala najmä „klasika“ (John Cage, Simon Steen-Andersen). Je skvelé, že sa nové skladby môžu konfrontovať s dielami a so skladateľmi so svetovým renomé. Zároveň ma zaujala vynikajúca interpretačná úroveň na všetkých koncertoch, ktoré som videl (estónsky Philharmonic Chamber Choir, Estonian Philharmonic, Estonian National Symphony Orchestra, Tallinn Chamber Orchestra, Kadri-Ann Sumera atď.).

Prezentácia hudby z celého sveta na jednom mieste poskytuje výhodu akéhosi prierezu. Na jednej strane je tu prílišná estetická „pestrosť“, zároveň poslucháč môže (samozrejme, v obmedzenej miere) pozorovať dianie v jednotlivých krajinách, sledovať, KDE je AKÁ hudba považovaná za kvalitnú.

Interpretácia skladieb na „inej pôde“ je určite nesmierne dôležitou skúsenosťou pre každého skladateľa. Odhliadnuc od možností konfrontovať svoju hudbu s dianím v hudobnom svete (to je esenciálny dôvod), je to aj akási „skúška zápisu partitúr“ – skúška zrozumiteľnosti a jasnosti myšlienky pre hudobníkov z iného kultúrneho prostredia. Potom je tu, samozrejme, možnosť spoznávať hudbu iných, čo je samo osebe obohacujúce.

Lukáš Borzík: Festival som vnímal počas svojho pobytu (2.–5. 5.) predovšetkým ako jedinečnú príležitosť spoznať množstvo kvalitnej hudby z celého sveta v širokom spektre skladateľských poetík, ktoré festivalový program ponúkal v excelentnej interpretácii estónskych zborov, komorných súborov, orchestrov.

Silnou stránkou festivalu bola už počas príprav aj efektívna, vždy promptná a vysoko profesionálna komunikácia s organizátormi z ISCM. Rovnako počas festivalu bola ich ochota pomôcť účastníkom s akýmikoľvek otázkami a problémami absolútnou samozrejmosťou. Aj vďaka tomu som mohol ako hosť festivalu 2019 navštíviť Arvo Pärt Centre (Arvo Pärdi Keskus) v Laulasmaa, vzdialeného 35 km od Tallinnu, v ktorom je sústredená kompletná tvorba estónskeho skladateľa Arva Pärta.
Nachádzajú sa tam taktiež jeho obsiahla knižnica, fonotéka, študovne, koncertná sála a v strede centra kaplnka s ikonami a troma zvonmi symbolizujúcimi skladateľovu kompozičnú techniku tintinnabuli.

Skúška mojej skladby Credo bola naozaj nevšedným zážitkom. Dirigent Kaspars Putniņš pripravil Estónsky filharmonický komorný zbor natoľko, že sa priebeh skúšky niesol už len v duchu jemných korekcií tempa, dynamiky, zdôraznenia špecifických miest v skladbe či predĺženia času ticha, v ktorom by mohla primerane, vzhľadom na impozantný čas dozvuku v Kostole svätého Mikuláša (Niguliste kirik), doznievať každá fráza diela čo najprirodzenejšie.

Hlasové dispozície, kultúra tónotvorby a intonačný perfekcionizmus spevákov Estónskeho filharmonického komorného zboru je na vysokej úrovni. Moje Credo pre miešaný zbor patrí k harmonicky, intonačne a výrazovo náročným dielam aj vzhľadom na to, že sa celou skladbou vinie najmä sylabicko-syrytmický spev a len v závere so slovom Amen sa ako pointa objaví melizmatický prednes, čo si vyžaduje dokonalo zladené dýchanie a nepretržitú koncentráciu všetkých členov zboru, aby zneli ako jeden organizmus. Premiéra v podaní Estónskeho filharmonického komorného zboru vďaka ich kvalite vrchovato naplnila moje očakávania. Skladba odznela veľmi prirodzene vďaka pochopeniu jej obsahu a správnemu, rovnako technickému, ako aj výrazovému predvedeniu. Dovolím si povedať, že moje Credo odznelo presne tak, ako som ho vo svojom vnútri prežíval pri komponovaní a ako som si ho v duchu predstavoval už od samého začiatku, od momentu zachytenia jeho prvej hmatateľnej podoby.

Reakcia publika na toto dielo bola kladná a myslím si, že bola spontánnym ohlasom na účinok, ktorý skladba vyvolala. To sa premietlo po koncerte aj do osobných rozhovorov s ľuďmi z publika a záujmom kolegu zo Švajčiarska, ktorý ma požiadal o partitúru diela, aby ju mohol sprostredkovať zborom vo svojej krajine.

Festival World Music Days 2019 bol inšpirujúci aj z pohľadu možnosti konfrontácie mojej tvorby v kontexte tvorby kolegov z celého sveta sústredenej na jednom mieste, čo ma naplnilo aj novými výzvami, ktoré, aspoň dúfam, povedú k tvorivému procesu v blízkej budúcnosti. Aj preto si myslím, že by sa skladatelia každého veku mali usilovať zapojiť svojou tvorbou do výziev, ktoré ISCM každoročne ponúka. Takéto impulzy sú pre aktívnu skladateľskú činnosť zdrojom poskytujúcim potrebný rozhľad a aj nadhľad nad problematikou estetiky a technickej vyspelosti, s ktorou je súčasný tvorca konfrontovaný.

Skladatelia, zapojte sa do výzvy pre festival na Novom Zélande 2020!
Výzva pre zasielanie skladieb 2020 na festival na Novom Zélande bude zverejnená na webovej stránke www.iscm-slovakia.org už čoskoro!

Pripravil Juraj Beráts

http://hc.sk/hudobny-zivot/clanok/hudobne-spravodajstvo/1587-iscm-world-music-days-2019-v-estonsku/



Aktualizované: 20. 06. 2019