Logo HŽ

Slovenská filharmónia v krajine vychádzajúceho slnka

O Japonsku sa hovorí, že je krajinou vychádzajúceho slnka. Čo však vravia Japonci na svoju krajinu ostrovov? Legenda spomína, že Stvoriteľ rozčeril vodu zázračným mečom a kvapky, ktoré z neho spadli späť do mora vytvorili ostrovy, ktoré sa neskôr stali súostrovím a pravlasťou Japoncov. Japonsko je nielen kolískou legiend o samurajoch, histórie, súzvuku dvoch náboženstiev, ale aj veľkého záujmu o kultúru, hlavne európsku klasickú hudbu. Svoje „kvapky“ v krajine vychádzajúceho slnka prežívali aj členovia orchestra Slovenskej filharmónie počas dvoch týždňov (1.–13. 7.), ktoré boli prezentáciou nášho prvého orchestra v tejto krajine.

Prvá kvapka: Koncertné turné symfonických orchestrov nezačína v autobuse, lietadle ani prípravnými skúškami. Málokto tuší, že „kvapkami“, ktoré dávajú život koncertom, sú kontakty, nekonečné jednania a mailové komunikácie s organizátormi. Manažér orchestra približne s poldruharočným predstihom detailne pripraví s japonskou stranou celý zájazd, vystúpenia, cesty, prácu technického personálu, skúšky, financie... Je to nesmierne zodpovedná práca jediného človeka. K príprave patrili aj skúšky orchestra s dirigentom Leošom Svárovským a sólistami – violončelistami Ľudovítom Kantom a Daiom Miyatom a huslistkou Yoé Miyazaki. Poslednú skúšku sprevádzajú atmosféra doladenia umeleckej stránky prípravy telesa a nervozita panujúca všade naokolo medzi hudobníkmi i technickým personálom, ktorý zabezpečuje prevoz nástrojov a všetkého potrebného do Japonska niekoľko dní dopredu. Ani nie tak nervozita, snáď zodpovednosť každej zložky personálu SF, zodpovedajúcej za svoju časť prípravy.

Druhá kvapka: Počas 12-hodinového letu sledujeme na informatívnych obrazovkách čas príletu do Tokia. Sedenie v lietadle je všetkým, len nie príjemným a zábavným, obzvlášť pri toľkých hodinách. Tak ako vždy, aj tento rok sa japonskí usporiadatelia snažili pripraviť celé turné organizačne na profesionálnej úrovni: od prejazdov autobusmi, vlakmi, cez ubytovanie... Časový harmonogram je dôležitý, aby nedošlo k nežiaducim prestojom či akýmkoľvek iným organizačným problémom. Počas prvej skúšky, tak ako počas všetkých, bojujú členovia orchestra so sedemhodinovým časovým posunom. Keď v Tokiu raňajkujete, na Slovensku je hlboká noc. Časový posun ide proti biorytmu Stredoeurópana, aklimatizácia si vyberá svoju daň v podobe únavy, migrén, nervozity či žalúdočných ťažkostí, čo samozrejme poslucháčov na koncertoch nezaujíma. Ostáva jedine na profesionalite hráčov, ako sa s tým dokážu vyrovnať. Zvládnuť tieto nežiaduce problémy nás často stojí mnoho síl a sebazaprenia.

Tretia kvapka: Japonské koncertné sály sú vo všeobecnosti známe – architektonicky, akusticky či výbavou sú na špičkovej úrovni. Skúšky aj prvé koncerty v Matsumoto a Utsunomiya sprevádzal pocit súzvuku medzi orchestrom a sólistami, obzvlášť s violončelistom Ľudovítom Kantom, ktorý svojho času pôsobil v SF ako koncertný majster violončiel. Už viacero sezón žije a pracuje v Japonsku ako koncertný umelec a špičkový orchestrálny hráč. Je pozitívne počas turné stretávať známe tváre organizátorov japonskej agentúry, ktorí sú ochotní za každej okolnosti s úsmevom pomôcť či vyjsť v ústrety pri riešení problému. Koncert dopadol fantasticky s nadšenými ováciami publika. Pre nás Európanov je nevšedný spôsob, akým japonské publikum reaguje na atmosféru a náladu hudby a ako im badať na tvári všetky emócie a záujem o hudbu slovanských národov. Japonci sú úžasní poslucháči, milujú slovanskú hudbu a kultúru, ale, prosím, nepýtajte sa prečo. Pre nás je to záhada, ktorá je úžasná a na koncertoch v Japonsku neopakovateľná.

Štvrtá kvapka: Hurá! Konečne do Tokia, počuť v orchestri po skončení druhého koncertu za neutíchajúceho potlesku pri odchode do šatní. Prvý voľný deň, aj keď daždivý, je pre hudobníkov veľmi dôležitý hlavne kvôli načerpaniu síl na najdôležitejšie koncerty tohtoročného turné v Suntory Hall. Mnohí ho trávili oddychom, prechádzkami či návštevami turistických zaujímavostí, ale aj výhľadmi z 24. poschodia hotela, v ktorom boli filharmonici ubytovaní, na jednu z najväčších vlakových staníc Tokia.
Vyvrcholením sú jednoznačne tri koncerty – dva v tokijskej Suntory Hall a jeden v Nagoji. Suntory Hall patrí k svetovým koncertným sálam, najznámejšie orchestre, súbory a sólisti sa pred domácim publikom prezentujú práve tu. Žiaden špičkový orchester ju na japonskom turné nemôže obísť. Na oboch koncertoch vypredaných na 90 % (sála s kapacitou 3000 poslucháčov) zatajil dych každý, kto vystúpil na pódium, vidiac toľko hudbychtivých Japoncov očakávajúcich umelecký zážitok. Na tom prvom sa orchester prezentoval s typickým programom pre japonské publikum – Vltavou Bedřicha Smetanu a Violončelovým koncertom h mol op. 104 Antonína Dvořáka spolu s úžasným Daiom Miyatom. Na druhom sa SF predstavila japonskému publiku s dielami Piotra Iľjiča Čajkovského (Koncert pre husle a orchester, Symfónia č. 5) spolu s japonskou huslistkou Yoé Miyazaki. Oba koncerty dopadli nad očakávania aj napriek nezvyklému pocitu hrať pred toľkými poslucháčmi. Violončelista exceloval neuveriteľne krásnym tónom na Amatiho nástroji z roku 1640, ktorý mu zapožičala nadácia japonskej banky pre najtalentovanejších inštrumentalistov. Prídavky si obecenstvo vyžiadalo neutíchajúcim potleskom a orchester ich odohral bravúrne. Ešte k japonskému publiku: odráža naturel domácich, je nadmieru vďačné a s úsmevom na tvári či výkrikmi „bravó“ odmieňa orchester a sólistov...


Po náročných presunoch celého telesa i nástrojového vybavenia, ktoré vždy zabezpečujú naši aj japonskí manipulanti (ich nenahraditeľnou prácou je po každom koncerte orchester zbaliť, skontrolovať nástroje a pripraviť koncertné oblečenie na prevoz do ďalšieho mesta), sa orchester pripravil na predposledný koncert zájazdu v Nagoji. Tu sme spolu s miestnym orchestrom odohrali 1. symfóniu Gustava Mahlera, napriek minimálnym skúškam a náročnosti partov na vysokej profesionálnej úrovni spolu s dirigentom Leošom Svárovským, ktorý je zhodou okolností šéfdirigentom tamojšieho orchestra. Po koncerte nás milo prekvapili japonskí usporiadatelia rozlúčkovou párty, na ktorej nám ďakovali riaditeľ umeleckej agentúry či manažment orchestra v Nagoji. Bola tu veselá nálada, spoločné fotenie, smiech a radosť po náročnom večere, počas ktorého sa spojili dva symfonické orchestre. Japonské sály sú našťastie rozmerné a takéto obrovské teleso mohlo bez problémov odohrať nezvyčajný koncert pred naplnenou sálou.
Posledný deň býva najnáročnejší – prejazdy, skúška a únava si vyberú svoju daň, ale všetci s radosťou očakávajú finále. Koncertné turné Slovenskej filharmónie končí v Osake so smetanovským a dvořákovským programom a sólistom Miyatom, ktorého publikum s radosťou a zadosťučinením odprevadilo, podobne ako celý orchester. Po koncerte nastupujeme do autobusov a vlakom následne absolvujeme dlhší prejazd na tokijské letisko Narita. Cestovanie v japonských rýchlovlakoch je príjemnou skúsenosťou, aj väčšie vzdialenosti sa takto dajú zvládnuť v pohodlí a bez zbytočných časových strát, čo unavení filharmonici s radosťou uvítali. A to aj napriek tomu, že sa nám pri prejazde stratili dvaja hráči, ktorí sa nakoniec za pomoci japonskej agentúry našli. Svetlá nočného Tokia sme si už vychutnávali v očakávaní návratu domov. Ešte letiskové kontroly pasov a batožiny, a nastupujeme do lietadla, s ktorým po 12 hodinách pristávame vo Viedni. Hurá domov. „Milí cestujúci, práve sme pristáli na letisku Viedeň-Schwechat. Vitajte v Európe.“ Konečne skoro doma.

Posledná kvapka: Tak ako manažér orchestra pripravuje koncertné turné s veľkým časovým predstihom, poslednými pracujúcimi po skončení záverečného koncertu v Japonsku i po príchode na Slovensko sú manipulanti orchestra. Servis zabezpečenia a prípravy prenosov nástrojov, balenia, prípravy a úpravy koncertných sál, rozsadenia hudobníkov v sále a zabezpečenia pultov či nôt, je jednoducho nevyhnutný. Koncertné výkony sú najpodstatnejšie, no bez práce mnohých „nehudobníkov“ by orchester neodohral koncerty doma ani v zahraničí. Od nás koncertných umelcov im patrí vďaka za námahu a nadštandardné úsilie ponúknuť v maximálne možnej miere špičkové podmienky, ktoré profesionálny orchester k umeleckému výkonu potrebuje.

 

http://hc.sk/hudobny-zivot/clanok/hudobne-spravodajstvo/712-slovenska-filharmonia-v-krajine-vychadzajuceho-slnka/



Aktualizované: 11. 02. 2016