Kontrabasový junior Róbert Ragan

V porovnaní so svojimi susedmi Slovensko nepatrí ku krajinám so silnými generáciami jazzových hudobníkov. Vždy sa však nájdu osobnosti, ktoré kvalitatívne zodpovedajú nárokom doby, majú autoritu u mladších kolegov a sú schopné odovzdať štafetu svojim nasledovníkom, ako v Banskej Bystrici kontrabasista Róbert Ragan svojmu synovi Róbertovi Raganovi juniorovi.

Na konzervatóriu si študoval u svojho otca – kontrabasistu. Vnímal si „tlak“ stať sa jazzovým kontrabasistom alebo to bola prirodzená voľba?
Jazz a hudba zneli doma od detstva a pamätám sa, ako u nás zvykli skúšať Nothing But Swing Trio. Klaudius Kováč a Peter Solárik ma poznajú od mojich šiestich rokov. V mojej detskej izbe spávali aj muzikanti, ktorí s otcom koncertovali. V tej dobe som si skutočne nemyslel, že pôjdem v otcových šľapajach, hoci si s odstupom času uvedomujem, ako veľmi toto detské obdobie ovplyvnilo môj pohľad na hudbu a život muzikanta. Otec nás odmalička viedol k aktívnemu hraniu – ja som chodil od šiestich rokov na husle, sestra na klavír. Mňa to však nebavilo, bol to skôr boj.

Keď som si v štrnástich zlomil ruku, povedal som rodičom, že s husľami definitívne končím. Neskôr som sa k hudbe predsa len dostal a bola to trochu náhoda, keďže spolužiaci z gymnázia hľadali basgitaristu do kapely. Nástroj ma veľmi chytil, obzvlášť som sa zamiloval do hudby Jaca Pastoria, ktorá ma priviedla k jazzu. Otec si všimol moju zanietenosť a navrhol mi, aby som študoval kontrabas na konzervatóriu a popri tom hral aj na basgitare. Takto som sa dostal ku kontrabasu.

 Popri konzervatóriu si však navštevoval aj hodiny u klaviristu Klaudia Kováča.
S otcom sme na škole pracovali hlavne na klasike a kontrabase ako takom. Bolo to veľmi komplikované obdobie a musím priznať, že otca som vtedy nechcel počúvať. On sa snažil, aby som robil poriadne aj klasickú hudbu, mňa však bavil hlavne jazz. Bolo to niečo podobné ako s husľami. S otcom sme sa nakoniec dohodli a popri „konzerve“ som začal chodiť aj na súkromnú ZUŠ ku Klaudiovi na jazz.

 Aký je podľa teba vplyv Nothing But Swing Tria na jazzové dianie či dorast mladých hudobníkov v regióne?
Je veľmi dobré, že NBS Trio stabilne pôsobí v Banskej Bystrici a že jeho členovia aj vyučujú, predovšetkým Klaudius Kováč má obrovský podiel na prírastku novej generácie jazzmanov. Je to fantastický klavirista i pedagóg a v období, keď som k nemu chodieval, bolo v Bystrici viacero muzikantov v mojom veku. Hrávali sme so saxofonistom Martinom Uherekom, gitaristom Petrom Palajom a bubeníkom Pavlom Blahom. Neskôr otvorili v meste aj jazzový klub a začala sa tam vytvárať hudobná komunita. Bolo to podľa mňa veľmi prínosné a pekné obdobie. Peter a Paľo teraz študujú jazz v zahraničí, s Martinom Uherekom spolupracujeme dodnes, napríklad v jeho projekte Príbehy jazzu.


Od Bacha po Jaca

 Spomínal si vzor Jaca Pastoria. Neláka ťa popri basovej gitare aj práca s efektmi či looperom?
Jacova hudba je pre mňa doteraz obrovským zdrojom inšpirácie. Basgitara ma stále láka, efekty až tak nie, mám rád prirodzený zvuk nástroja. Od basgitary mám určitý odstup, keďže som sa v poslednej dobe venoval hlavne kontrabasu a je ťažké dostať sa na úroveň, ktorú mám v predstave. Popravde, neviem, či sa mi to ešte podarí, hoci na basgitare stále cvičím. A hoci ju nevyužívam na koncertoch, rád ju „oprášim“ na jam sessions alebo doma v obývačke.

 Venuješ sa popri mainstreame aj iným štýlom?
Popri jazze zvyknem hrávať aj v komerčnejších projektoch, hoci jazz mi je najprirodzenejší a dokážem sa v ňom najlepšie hudobne vyjadriť. Mám však rád aj iné žánre. V minulosti to boli RnB, funky, world music, teraz mi neskutočne imponuje klasická hudba.

Takže otec mal nakoniec pravdu. Čo konkrétne počúvaš, ktorí hudobníci ťa ovplyvnili zo svetovej či domácej scény?
Možno to znie ako klišé, ale počúvam skoro všetko, čo mi príde pod ruku. Z klasiky najmä Rachmaninova, Skriabina, Beethovena a impresionistov, jazz od 40. rokov po súčasnosť. Rád počúvam gospel, staré RnB, funkové veci, v poslednej dobe veľa balkánskej hudby, ale aj Beatles, Boba Marleyho a Wailers, natrafil som na speváka Sama Smitha, určite aj Michaela Jacksona, Jammiroquai, Johna Mayera... Je toho skutočne veľa. Ovplyvnili ma rozhodne Jaco Pastorius a Avishai Cohen a všetci tí, ktorých spomínam. Z domácej scény klavirista Ondrej Krajňák – mal som šťastie s ním niekoľkokrát hrať a bola to po každej stránke nezabudnuteľná skúsenosť.

Ďalej kapely, v ktorých hrá môj otec: NBS Trio a PaCoRa Trio. Je možno zvláštne, že ich spomínam, no páčia sa mi nielen po muzikantskej stránke, ale určite aj preto, ako dlho a akým spôsobom fungujú. Sú to stabilné projekty, čo je pre mňa obrovským zdrojom inšpirácie a motiváciou robiť hudbu. Na československej scéne je kopec ďalších výborných hudobníkov, no ako pozorujem celkovú situáciu, projekty sa neustále menia a v štyroch kapelách s rôznymi názvami hrajú rovnakí hudobníci. To sa mi nepáči.

 Čo by mali podľa teba mladí jazzmani robiť?
Čo najviac hrať, hrať a hrať. Vidím to na sebe – najväčší pokrok robím, čím častejšie hrám. Cvičenie je samozrejmosť. Ako začínajúci kontrabasista som chodieval vlakom z Banskej Bystrice do Bratislavy na jam sessions, aby som si mohol zahrať s profesionálmi. Myslím si, že mladý hudobník potrebuje využiť každú možnosť.

 Aký je jazzový život v Banskej Bystrici, kde fungujú opera, konzervatórium či umelecká vysoká škola?
Bystricu vnímam ako dosť malé mesto. Mám pocit, že ľudia, ktorí majú záujem o umenie, sa navzájom poznajú a vytvára to dobrú atmosféru. Prítomnosť konzervatória a Akadémie umení tomu napomáhajú, hoci paradoxne sa mi zdá, že študentov z týchto škôl chodí na koncerty čoraz menej. Keď som bol ešte na škole, bolo tomu inak.


Róbert Ragan Jr. Project

 Hoci kontrabasisti zväčša bývajú sidemanmi, v týchto dňoch chystáš koncerty s autorskými kompozíciami. Čo ťa k tomu viedlo?
Vždy mi imponovali basisti ako Jaco Pastorius alebo Avishai Cohen, ktorí dokázali vyzdvihnúť kontrabas či basgitaru v kapele. Vlastný projekt bol mojím dávnym snom a komponovanie ide ruka v ruke s cvičením a hraním. Baví ma hra na klavíri, pri ktorej často dostávam hudobné nápady. V šuplíku mám dosť veľkú zásobu hudby a to ma motivuje k uvedeniu vlastného projektu.

 Aké kompozičné smery či skladatelia ťa ovplyvnili okrem spomínaných?
Hudbu píšem dosť spontánne. Inšpirácia prichádza so štúdiom iných skladieb a ich analyzovaním po harmonickej a motivickej stránke, sledovaním formovej štruktúry. Mám rád pestré harmónie, kombináciu tradičnejšieho s modernejšími postupmi akordov. Niektoré skladby by som možno charakterizoval až ako meditatívne, nevyhýbam sa nepárnym rytmom a všeobecne rôznorodosti. Okrem Cohena a Pastoria ma v tomto inšpirujú McCoy Tyner či John Coltrane, hoci najviac ma ovplyvňuje klasická hudba.

 Akých muzikantov si pozval do kapely?
Klaviristu Klaudia Kováča, bubeníka Petra Solárika a ako hosťa štyroch koncertov saxofonistu Ondřeja Štveráčka. Bola to jasná voľba – Klaudius s Petrom sú fantastickí a neskutočne zohraní muzikanti, je to pre mňa vždy veľká škola i zážitok. Saxofonista Ondřej Štveráček sa mi z československej scény páči asi najviac a teším sa, že prijal moje pozvanie.

 Manažovať koncertnú šnúru je náročné – ako zvládaš organizačné veci okolo hudby?
To je dobrý postreh. Veľkou oporou mi je môj otec, u ktorého som po konzervatóriu ostal akoby na „vysokej škole hudby a vecí s ňou súvisiacich“. Prakticky vždy, keď sa nájde čas, riešime spolu organizačné veci, dramaturgiu, často preberáme fungovanie muzikanta vôbec, rozprávame sa o hudbe samotnej, o komponovaní, o kontrabase... Veľkou oporou je mi moja rodina, hlavne mama a priateľka. Musím priznať, že organizačné veci sú pre mňa dosť stresujúce a bez tejto podpory by som na to všetko nemal energiu.

 V matematickej triede na gymnáziu si sa venoval aj informatike. Majú tieto disciplíny niečo spoločné s hudbou a ovplyvnili nejakým spôsobom tvoj vývoj?
Priznávam, že mi tieto znalosti pomáhajú pri organizácii a manažovaní. Myslím si však, že som skôr typom muzikanta, ktorý sa hudbu snaží vnímať hlavne cez srdce, emócie a duchovno.

Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.