Logo HŽ

Pat Metheny: Orchestrion bola výzva

Gitarista Pat Metheny nikdy neudržal svoje aktivity v rámci jediného zoskupenia. Pokiaľ však veľkoleposť Pat Metheny Group oceňujú aj rockoví fanúšikovia, komornejšími projektmi oslovuje jazzové obecenstvo. Komu Metheny adresuje projekt Orchestrion, s ktorým sa prvýkrát predstaví na Slovensku?

O vašom novom projekte diskutovali fanúšikovia dávno predtým, ako z neho počuli čo len notu. Pravdupovediac ťažko si bolo predstaviť čosi podobné...

Máte pravdu, sám som do poslednej chvíle celkom netušil, ako to „vypáli“, dokonca ani v čase, keď som začínal nahrávať album. Výsledok nakoniec nemal s pôvodnými predstavami takmer nič spoločné.(Smiech.) Táto výzva objavovať nové teritóriá nielen predstihla moje očakávania, ale vďaka nej som sa dostal v hudbe na doteraz neobjavené miesta. Nebol som prvým z radu hudobníkov, čo sa pod projekt s rôznorodým a pestrým zvukom podpísali ako sóloví realizátori. Určite poznáte vynikajúci album Music of My Mind zo začiatku 70. rokov, na ktorom všetko nahral a naspieval Stevie Wonder. On sám bol nástrojom a dokázal, že aj jediný muzikant dokáže zastať plnohodnotnú kapelu. O niekoľko rokov neskôr ma to inšpirovalo k vzniku sólového albumu New Chautauqua, v rámci ktorého som navrstvil gitarové hlasy. Jediným problémom bolo zopakovať tento experiment na pódiu. Orchestrion mi však podobnú možnosť umožňuje.

 

V sprievodnom texte k minuloročnému albumu Quartet Live ktorý ste nahrali spolu s vibrafonistom Garym Burtonom, basgitaristom Steve Swallowom a bubeníkom Antoniom Sanchezom spomína Gary Burton váš záujem prenikať do technických špecifík iných hudobných nástrojov. Využívali ste tieto znalosti pri komponovaní pre orchestrión?

Gary často spomína na naše spoločné začiatky: vtedy som si od neho požičiaval vibrafón a v prestávkach medzi hraním alebo skúšaním som žobronil, aby mi ukázal niečo z technických záležitostí nástroja. Môj vzťah k ladeným bicím nástrojom zašiel tak ďaleko, že som začal na vibrafóne cvičiť a onedlho som bol počas zvukových skúšok schopný zastúpiť Garyho. Bolo to pre neho výhodné, pretože mohol sedieť pri zvukárovi a korigovať nastavenia mikrofónov. (Smiech.) Komponujem zväčša s predstavou konkrétnych nástrojov a mnohé nápady si často overujem v praxi. Písanie pre orchestrión však bolo v prvom rade skúškou mojich doterajších schopností ale aj toho, ako sa dokážem správať v špecifických situáciách. V každom prípade som však tento ansámbel vnímal ako ozajstný orchester zložený z niekoľkých desiatok nástrojov. Ako skladateľ som potom využíval obrovské spektrum zvukov ktoré poskytuje vrstvenie hlasov. Nazdávam sa, že sa mi podarilo vykresliť množstvo nálad, kontrastných momentov a bohatých polyrytmických štruktúr.

 

Mali ste možnosť vyskúšať účinok ansámblu pred obecenstvom, alebo ste doteraz nevytiahli orchestrión zo štúdia?

Orchestrión znel doposiaľ len v štúdiu a to, ako sa ujme na pódiu, ukážu prvé koncerty štvormesačného turné. Som zvedavý nielen na reakcie poslucháčov ale aj na to, ako bude technicky možné zvládať takmer každodenné presuny a fungovanie celého inštrumentára.

 

Prečo ste „odložili bokom“ úspešné a výnosné projekty Pat Metheny Group alebo Trio a pustili sa do niečoho totálne odlišného?

V prvom rade musím povedať, že som svoje domovské kapely nezradil a v blízkej dobe sa k ním určite vrátim. Mnohí vnímajú Orchestrion ako úlet; z môjho pohľadu sa však jedná o plnenie detských túžob o ktorých som sníval od dávnych čias. Začalo to v pivnici starých rodičov v Manitowoc, Wisconsin, kde mal starý otec uschovaný mechanický klavír. Bolo tam ako v múzeu – nástroj vyzeral starodávne ale na druhej strane fungoval ako stroj z budúcnosti. Vždy som sa nesmierne tešil na prázdniny, keď sme spolu s bratancami mohli objavovať možnosti tohto nástroja. To bol prvý impulz. Ďalší prišiel v 80. rokoch, keď pre mňa Steve Reich napísal skladbu Electric Counterpoint. Interpretoval som ju sólovo, aj keď nie celkom, pretože okrem gitary ktorá znela naživo zaznievali aj vopred nahraté pásy s mojimi gitarovými partami. Netušil som ako zareaguje publikum, keď budem na pódiu sám za zvuku gitarového ansámblu. Bol som nakoniec prekvapený a po premiére mi mnohí vraveli, že to bolo úžasné. V tej chvíli som sa uistil o zmysle podobného projektu.

 

Pred piatimi rokmi ste si na koncertoch k sólovému albumu One Quiet Night vystačili s gitarou – aktuálny Orchestrion naopak ponúka množstvo nástrojov. Máte ako jediný živý hráč na pódiu rešpekt pred mechanickým ansámblom?

Nepremýšľal som o tom, keďže tento projekt nevnímam ako súboj človeka s technikou. Napriek všetkým mašinkám pôjde o zosobnenie mojich predstáv o hudbe a o riadenom orchestri. Jediným, ktorý môže ovplyvňovať dianie na pódiu budem ja a každý zvuk ktorý v súbore zaznie bude pochádzať z môjho impulzu: od najjemnejšieho šelestu perkusií, dynamicky odstupňovaného úderu na činel, akordov na klavíri až po gitarové sóla. Nebude to hádka, ale snaha o spolužitie. Kvôli technickej náročnosti sa o čosi podobné doteraz nepokúsil nikto!

 

Prečo ste na One Quiet Night zaradili aj sólovú verziu piesne Don't Know Why, ktorú preslávila Norah Jones?

Tú pieseň milujem ešte z čias, keď nebola hitom. Norah ju hrávala v newyorskom klube McCore oproti môjmu bytu. Dva roky som ju počúval týždeň čo týždeň keď som sa zastavil v klube, alebo keď som pri otvorenom okne uspával deti. Najskôr sme ju prevzali do repertoáru s kontrabasistom Charliem Hadenom a nakoniec som ju nahral s harmonicky mierne pozmenenou slovnou zásobou.

 

Akým spôsobom ste v Pat Metheny Group preklenuli hranice medzi jazzom, rockovou hudbou, ale aj medzi brazílskymi vplyvmi a klasikou?

Nikdy som nerozčleňoval hudbu ani nerozlišoval štýlovo-žánrové hranice, čo je na jednej strane zvláštne, keďže podobné kategorizovanie je súčasťou našej kultúry. Pre mňa sú však pojmy pop, jazz, avantgarda alebo country len prázdne slová, v krajnom prípade môžu slúžiť ako orientačné body. Práve Pat Metheny Group mali byť otvorenou platformou pre všetky vplyvy, ktoré sa okolo mňa v danom čase vyskytovali. Vonkoncom nezáležalo, či to bola priamočiarosť garážových kapiel na prelome 80. rokov, brazílska živelnosť ktorá ma opantala o čosi neskôr alebo kompaktnejšia podoba, ktorú má kapela dnes. Mám rád veci v pohybe a teším sa, že Pat Metheny Group zneli v priebehu svojho fungovania vždy ináč.

 

Čo hovoríte na stav, že súčasné jazzové školstvo produkuje množstvo špičkových, avšak málo výrazných a osobitých hudobníkov? Mnohí z nich pôsobia ako kópie Pata Methenyho alebo Joshuu Redmana…

Pokiaľ hudobník nenasleduje v určitom štádiu vývoja svoje vzory, nemôže napredovať. Jeden z mojich osobných hrdinov bol Wes Montgomery – okrem toho, že jeho sóla sú dodnes učebnicami jazzovej improvizácie, ako gitarista mal neskutočný cit pre melódiu. Napriek tomu, že jeho sóla poznám naspamäť, pri každom počúvaní dokážem objaviť detail, ktorý som si predtým nevšimol. Nazdávam sa však, že ako gitarista som ho nikdy nekopíroval; nakoniec nikdy som nepremýšľal len v intenciách jediného nástroja, ale vždy som mal na zreteli hudbu ako takú. Je dobré nasledovať velikánov, avšak nevyhnutná je individualita. Práve tej vás nedokáže naučiť nijaká univerzita, pretože musí vychádzať z vášho vnútra. Technický základ ktorý vám poskytne škola je len prípravou stavebného materiálu, z ktorého môžete vybudovať čokoľvek – typizovaný domček alebo katedrálu, ktorú budú obdivovať generácie.

 

Odkiaľ čerpáte pozitívnu energiu sálajúcu z Vašej hudby?

Hudba má úžasnú schopnosť napĺňať človeka a som neskonale šťastný, že jej patrí môj život. Dáva mi neskutočne veľa a práve jej prostredníctvom sa nahromadená energia dostáva navonok. Je pre mňa jednoduché byť naladený pozitívne, pretože hudba ktorá prechádza cezo mňa ma napĺňa.

Pat Metheny (1954) patrí k najvplyvnejším osobnostiam súčasnej hudobnej scény, ako gitarista a skladateľ je rešpektovaný jazzovými aj rockovými hudobníkmi. Počas svojej kariéry nahral desiatky albumov za ktoré získal 17 ocenení Grammy, predovšetkým za albumy skupiny Pat Metheny Group (celkovo 33 nominácií v 12 rozličných kategóriách!). Na prvé pozície rebríčkov magazínu Downbeat sa prebojovali Methenyho projekty s legendárnym saxofonistom Ornette Colemanom (Song X, 1986) alebo s klaviristom Bradom Mehldauom (Metheny Mehldau Quartet, 2007).

V rámci cyklu Hviezdy svetového jazzu predstaví Metheny v Bratislave 26. februára projekt Orchestrion – v reálnom čase riadený ansámbel ovládaný gitarou, robotickými technológiami a počítačovými softwarmi.




Aktualizované: 26. 09. 2016