Postavenie nového píšťalového organa v kostole je významnou udalosťou nielen pre organistov, ale aj pre účastníkov liturgie a hudbymilovnú verejnosť. Nedávno, koncom januára, mohli návštevníci v zaplnenej Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave-Krasňanoch obdivovať celkom nový nástroj na inauguračnom koncerte (recenzia v HŽ 1-2/2018). Chrám slúži Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR na čele s biskupom Mons. Františkom Rábekom. O samotnom organe, ale aj o ďalších súvislostiach sme sa rozprávali s členmi komisie pre stavbu nového nástroja – organistami a pedagógmi Jánom Vladimírom Michalkom a Markom Vráblom a s organológom, pedagógom a autorom viacerých odborných publikácií Marianom Alojzom Mayerom.
V Bratislave, ale aj inde na Slovensku sa po roku 1989 postavilo množstvo nových kostolov. Väčšina projektov týchto svätýň, žiaľ, ráta s tým, že v ich priestoroch bude stáť len digitálny nástroj. Ako vnímate, že sa v bratislavských Krasňanoch podarilo postaviť kvalitný píšťalový organ?
Ján Vladimír MICHALKO: V kontexte stavieb nových organov v kostoloch na Slovensku ide o mimoriadny počin. Veľmi dobrá spolupráca členov komisie a spôsob, akým sa angažoval biskup Mons. František Rábek so svojimi spolupracovníkmi, pokladám za vzorový príklad, ako by sa mali riešiť situácie pri stavbe nových organov (ale aj pri ich opravách či reštaurovaní).
Marek VRÁBEL: Rád by som poznamenal, že aj v dokumentoch II. vatikánskeho koncilu, v Konštitúcii o posvätnej liturgii, sa hovorí, že v chrámoch, najmä v katedrálach, má byť píšťalový organ.
Toto zdôraznil aj biskup Mons. František Rábek v úvodnom slove k inauguračnému koncertu a okrem iného spomenul, že od začiatku mali túžbu mať v katedrále k oslave Boha píšťalový organ. Prejdime však k samotnému nástroju. Jeho zvuková koncepcia je (v súlade s dnešnými svetovými trendmi) istým spôsobom špecifická. Čo rozumieme pod pojmom zvuková koncepcia organa?
JVM: V porovnaní s inými hudobnými nástrojmi sú organy jedinečné tým, že sú typologicky veľmi rozmanité. Týka sa to nielen veľkosti nástrojov vyjadrenej napríklad počtom manuálov alebo registrov, ale aj rozsahov klaviatúr manuálu a pedálu, farby zvuku celého nástroja, ale aj jednotlivých registrov a mnohých ďalších atribútov. Dlhý dejinný vývoj, ktorý v rôznych národných a regionálnych kultúrach prebiehal odlišným spôsobom, priniesol rozdielne riešenia nástrojov s charakteristickými znakmi zvukovej, výtvarnej a stavebnej dispozície. Osobitnou kategóriou pri starých organoch sú rozličné druhy ladení, temperatúr. Toto všetko dospelo v súlade s dobovo aktuálnymi hudobnými požiadavkami do rôznych zvukových koncepcií, charakteristických pre jednotlivé krajiny, historické obdobia a hudobné štýly. Typizácia organov prinášala a prináša aj osobitosti v spôsobe hry a komponovania, ba dá sa povedať, že celý vývoj organa prebieha v nepretržitých spätných väzbách medzi hrou, skladbou a nástrojom. Rozmanité zvukové a technické možnosti jednotlivých typov nástrojov sa adekvátne odzrkadľujú v rozmanitosti diel organovej literatúry, v štruktúre skladieb, ich technickej náročnosti i v použitých hudobných formách.
Pôžitok z Mendelssohna
O akú zvukovú koncepciu ste usilovali v prípade nástroja v Katedrále sv. Šebastiána?
JVM: Nový nástroj rakúskej firmy Rieger Orgelbau je primárne vhodný na interpretáciu nemeckej organovej literatúry 19. storočia. Zvuková koncepcia vychádza z nástrojov najvýznamnejšieho predstaviteľa nemeckého organárstva tohto obdobia Eberharda Friedricha Walckera (1794–1872), konkrétne z veľkosťou porovnateľných organov v Hoffenheime (2 manuály/27 registrov, 1846) a Schrambergu (3 manuály/35 registrov, 1844). Treba však zdôrazniť, že išlo naozaj len o zvukovo-estetickú inšpiráciu, nie o kópiu; preto má väčšie rozsahy klaviatúr manuálov a pedálu, žalúziu, pamäťové kombinácie typu setzer, vlastný elektronický systém a iné. V novom nástroji je z celkového počtu dvadsiatich piatich registrov dvanásť v 8-stopovej a päť v 16-stopovej polohe, čo vytvára dobré predpoklady pre mäkší a tmavší zvuk podporujúci spevnosť melodickej línie. Do celkového počtu registrov nepočítam horizontálnu Tubu militaris, ktorá bola realizovaná bez súhlasu komisie na výslovné želanie objednávateľa a vymyká sa z „walckerovskej“ zvukovej estetiky. V kontexte ďalších nových organov v Bratislave (Dóm sv. Martina, Reduta, Kostol sv. Margity v Lamači) tak pribudol nástroj s odlišnou zvukovou charakteristikou.
MV: Doplnil by som, že pri výrobe organa boli použité aj moderné materiály a technológia výroby. Hrať na takomto nástroji napríklad Mendelssohna-Bartholdyho prináša interpretovi i poslucháčovi naozajstný pôžitok. Mäkkosť a zvuková plasticita jednotlivých registrov priam nabádajú k vytváraniu ideálnej spevnosti jednotlivých fráz, predovšetkým v legátovej hre.
Vzhľadom na to, že každý píšťalový organ je jedinečný, prirodzene vzniká otázka vhodného repertoáru pre daný nástroj. Ako by mal uvažovať profesionálny organista pri tvorbe koncertného programu?
JVM: Mal by predovšetkým vychádzať z dispozície daného organa a z jeho zvukovej charakteristiky, ako aj zo zohľadnenia rozsahov klaviatúr manuálov a pedálu. Správne je pridŕžať sa zásady, aby sa v prípade, ak umelec opäť hrá na tom istom mieste a nástroji, podľa možností v novom programe neopakovalo nič z jeho predchádzajúceho koncertu. Ťažisko dramaturgie by malo spočívať na štýlovo priliehavom repertoári: mal by vybrať skladby, pre ktoré daný nástroj spĺňa predpoklady „štýlovej interpretácie“. Tá sa, samozrejme, týka všetkých interpretačných zložiek: artikulácie, frázovania, tempa, agogiky, zvukového stvárnenia – registrácie. Niekedy je pri interpretácii nevyhnutné urobiť aj určité kompromisy, napríklad vo zvukovom stvárnení skladby vzhľadom na registrovú dispozíciu nástroja, v artikulácii vzhľadom na typ hracej traktúry alebo akustiky. Často sa stáva, že interpret stojí pred úlohou nájsť vhodný kompromis pri voľbe tempa vzhľadom na akustiku daného priestoru a adekvátny výraz skladby; hoci by si napríklad skladba žiadala svižnejšie tempo, limitom býva zrozumiteľnosť hudby v priestore s veľkým dozvukom. Vhodné je zohľadniť aj „zloženie“ publika: odlišnú dramaturgiu si vyžaduje koncert v rámci vyprofilovaného hudobného festivalu a inú príležitostný, popularizačný koncert.
MV: Dramaturgické obohatenie môže priniesť aj zaradenie skladieb s určitými presahmi do iných štýlových období, improvizácia, prípadne aj dobre znejúce transkripcie neorganových skladieb, výsledok však závisí od skúseností, citlivosti a dobrého vkusu daného umelca. Dnes si už nevystačíme s dramaturgiou koncertu, ktorá by bola zaujímavá tým, že hráme v dobrých pomeroch všetky štýlové obdobia. Program by mal byť ušitý na mieru daného nástroja, spôsobom spĺňajúcim v prvom rade zásadu, aby možnosti a dispozícia organa zodpovedali štýlovým a zvukovým požiadavkám skladieb, ktoré mienim hrať.
Putujúci organ
Kým sláčikári či dychári si môžu na koncerty priniesť vlastné nástroje, organy sú s výnimkou portatívov a niektorých malých pozitívov neprenosné. Aký je vzťah medzi organom a priestorom, v ktorom je postavený?
Marian Alojz MAYER: Tento vzťah je z viacerých stránok zásadný. Pritom však nejde len o pomer veľkosti priestoru vyjadrenej kubickými metrami k veľkosti nástroja vyjadrenej počtom jeho registrov, tie vzťahy sú podmienené celým radom ďalších faktorov vplývajúcich na akustické vlastnosti priestoru, v ktorom bude nástroj postavený. Okrem iného ide o tvar priestoru, jeho svetlú výšku, dĺžku a šírku a ich vzájomné pomery, vlastnosti materiálov, z ktorých je vystavaný. Samozrejme, veľmi dôležité je aj miesto, kde bude organ umiestnený, či bude v jednej, alebo vo viacerých skriniach a podobne. Nadaný organár vedel a vie aj v súčasnosti využiť vhodné akustické vlastnosti priestoru pre kvalitný nástroj.
V minulosti býval často starý organ nahradený novým, modernejším, zodpovedajúcim dobovo aktuálnym zvukovým a hráčskym požiadavkám, pričom starší nástroj mohol slúžiť v inom kostole.
MAM: Máte pravdu. Naozaj sa často stávalo, najmä v lokalitách, v ktorých nechýbali finančné prostriedky, že nástroje, ktoré už nespĺňali dobové požiadavky zo strany akustickej, technickej a, samozrejme, architektonicko-výtvarnej, boli nahradené novými. Pritom často išlo o nástroje, ktoré neboli fyzicky staré, opotrebované ani poškodené a bol predpoklad, že budú ešte dlhý čas spoľahlivo slúžiť na novom mieste svojmu účelu. A poznáme aj nástroje, ktoré stoja už na treťom mieste. Nie je účelom rozhovoru vymenovať všetky, no hádam najznámejším je príklad z evanjelickej a. v. modlitebne vo Veternej Porube, kde od roku 1892 stojí pozitív postavený niekedy v prvej polovici 18. storočia pre rímskokatolícky farský Kostol sv. Šimona a Júdu v Námestove. Keď si v Námestove dali v roku 1836 postaviť väčší nástroj, pozitív ešte v dobrom stave predali do novopostaveného evanjelického a. v. kostola v Jasenovej. V roku 1892 si však aj do jasenovského kostola objednali nový, väčší organ od firmy Rieger, opus 348, a pozitív sa dostal do spomenutej modlitebne vo Veternej Porube, kde slúži dodnes.
Aj dnes sa občas stáva, že namiesto novostavby organa sa z finančných dôvodov uprednostňuje inštalovanie staršieho nástroja z iného priestoru. Je to vhodné riešenie?
MAM: V poslednom období sa najmä na východnom Slovensku začali objavovať nástroje poskladané z viacerých starších organov. Často sú výsledkom takýchto snáh veľmi čudesné výtvory a kvôli chýbajúcej dokumentácii nezriedka nevieme, z akých nástrojov vznikli. Na druhej strane zaznamenávame aj dovoz starších organov najmä z Nemecka. Ide o nástroje, ktoré prestali vyhovovať „vkusu doby“ a boli nahradené novými, ale aj o nástroje zo zrušených objektov. V oboch prípadoch sa vlastník obvykle potrebuje takýchto organov čo najrýchlejšie zbaviť, a preto ich ponúka za symbolickú cenu. V prípade dovozu nástroja prvotne určeného pre iný priestor si netrúfam všetky takéto snahy hodnotiť negatívne. Pri dostatočnej trpezlivosti pri hľadaní čo najvhodnejšieho nástroja pre konkrétny priestor môže byť výsledný efekt niekedy prekvapujúco dobrý aj bez dodatočných a nákladných úprav. Myslím predovšetkým na stránku zvukovú, ale, samozrejme, aj na technickú a architektonicko-výtvarnú. Nezanedbateľnou býva cena, za ktorú sa nástroj podarí odkúpiť. K nej však treba zarátať aj rozoberanie nástroja, jeho prevoz a znovupostavenie v novom priestore spolu s nutnými úpravami. Pokiaľ stál nástroj v kostole nejakej malej dedinky a my ho chceme postaviť napríklad do reprezentačného priestoru významnej inštitúcie, je to, samozrejme, neprijateľné. Myslím si, že takéto nástroje nie sú vhodné ani pre umelecké školy, v ktorých sa vyučuje hra na organe. Na druhej strane si uvedomujem, že pre mnohé kostoly je takáto možnosť naozaj jedinou, ako sa k píšťalovému nástroju vôbec dostať. Ku každému prípadu preto treba pristupovať individuálne.
Potešenie sluchu i zraku
Doposiaľ sme venovali pozornosť najmä zvukovej stránke nástroja. Nový organ v Krasňanoch však zaujme nielen zvukom, ale na prvý pohľad aj oku lahodiacim výtvarným riešením, ktoré korešponduje s oltárnym, aj celkovým priestorom kostola. Kto bol jeho autorom?
MAM: Pre mňa nebolo podstatné, kto bol navrhovateľom prospektu, respektíve organovej skrine pre Katedrálu sv. Šebastiána, a preto som po tom ani nepátral. Podstatné však bolo, že hneď, ako som sa s týmto výtvarným riešením oboznámil, nadobudol som presvedčenie, že toto je ideálna kombinácia a aj v realizovanej podobe bude vyzerať rovnako dobre, ako samotný návrh. Pri výbere víťazného projektu ma však ovplyvnili aj ďalšie skutočnosti, medzi inými aj to, že predstavy výberovej komisie o intonácii jednotlivých registrov sa ukázali veľmi blízke predstavám dodávateľa.
Kvalitný nástroj si vyžaduje aj vyštudovaného organistu...
MV: Áno, a som rád, že v katedrále hráva nedeľné omše môj žiak Ľubomír Zelenák, ktorý je v súčasnosti v absolventskom ročníku štúdia hry na organe na bratislavskom Cirkevnom konzervatóriu. V katedrále tiež vedie spevácky zbor, ktorý založil. Spolu so mnou a profesorom Michalkom hral aj na inauguračnom koncerte nového organa.
Plánuje sa využívanie nového nástroja, popri jeho základnej liturgickej funkcii, aj na koncerty?
MV: Už teraz môžem prezradiť, že začiatkom leta bude v Krasňanoch minimálne jeden z koncertov Bratislavského organového festivalu, ktorý každoročne organizujem spolu s Andreou Serečinovou. Predstaví sa na ňom Klaus Kuchling, organista Katedrály sv. Petra a Pavla v rakúskom Klagenfurte. Keďže sa vždy snažíme o to, aby ponúknutý program zaujal nielen svojou pestrosťou, ale aj korešpondoval s daným nástrojom a priestorom, veríme, že naplníme očakávania aj najnáročnejších poslucháčov.
Charakteristika organa
v Katedrále sv. Šebastiána
v Bratislave-Krasňanoch
staviteľ: Rieger Orgelbau, 2017
2 manuály – pedál, 26 registrov
mechanická hracia traktúra
elektrická registrová traktúra
zásuvkové vzdušnice
Setzerový systém firmy Rieger
Dispozícia:
Hlavný stroj – Hauptwerk
rozsah: C – a‘‘‘
Principal 16‘
Principal 8‘
Viola di Gamba 8‘
Concertflöte 8‘
Octav 4‘
Flûte d‘ amour 4‘
Quint 2 2/3‘
Octav 2‘
Mixtur IV 2‘
Trompete 8‘
Tuba militaris 8‘ (horizont.)
Žalúziový stroj – Schwellwerk
rozsah: C – a‘‘‘
Geigenprincipal 8‘
Dolce 8‘
Gedect 8‘
Salicional 8‘
Schwebung 8‘
Gemshorn 4‘
Nasard 2 2/3‘
Waldflöte 2‘
Fagott 16‘
Oboe 8‘
Tremulant
Pedál – Pedal
rozsah: C – g‘
Principalbaß 16‘
Subbaß 16‘
Octavbaß 8‘
Violoncell 8‘
Posaune 16‘
Spojky: II/I, I/P, II/P
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.