Logo HŽ

Slávo Krekovič

"Chýba tu koncepčné uvažovanie, odbornosť, jasné pravidlá a transparentnosť"

Akým metrom na Slovensku merať význam „tých neviditeľných“, ktorí hudobný život vymýšľajú, organizujú alebo akcelerujú? Minimálne takým, že ak by dnes ich činnosť skončila, pocítili by sme to na neexistencii podujatí, koncertov a ďalších kultúrnych aktivít. Slávo Krekovič šestnásť rokov organizuje hudobný festival NEXT, prinášajúci do Bratislavy svetový kontext progresívnej súčasnej hudby, ktorý v tomto roku nebol podporený v prvej výzve Fondu na podporu umenia. Počas rozhovoru argumentoval, že je to téma na celoplošnú diskusiu o nízkej podpore súčasného umenia na Slovensku, a nie len o jednom festivale. Krekovičove aktivity oscilujú v rozsiahlom pásme od improvizujúceho hudobníka s elektronickými nástrojmi cez dramaturga A4 – priestoru súčasnej kultúry a vedúceho Ateliéru multimédií na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne až po hudobného producenta v združení ATRAKT ART a kultúrneho aktivistu.

Zaujíma ma charakter tvojho kultúrneho aktivizmu, ktorému sa venuješ v Bratislave. Začal by som však z opačnej strany, od momentu motivácie kandidovať s Ľubom Burgrom (ako kolegom z A4) pred dvoma rokmi do staromestského zastupiteľstva. Čo konkrétne ťa motivovalo k snahe posunúť sa do komunálnej politiky?
Hlavnou motiváciou bol fakt, že po rokoch organizovania kultúrnych aktivít človek stále narážal na nezáujem o kultúru zo strany politikov a úradníkov samospráv na rôznych úrovniach. Mesto ani naša mestská časť, kde sme kandidovali ako občianski kandidáti, nemá žiadne koncepcie rozvoja kultúry, neuvažuje systémovo. Neexistuje tu dlhodobo žiadna spoločenská dohoda o tom, aký je verejný záujem v oblasti kultúry, prečo (a akú) ju potrebujeme, akú úlohu má kultúra v živote a rozvoji mesta. S tým súvisí samozrejme aj otázka financovania – keďže mestá a obce nemajú vytvorené kultúrne politiky, kultúrne aktivity občanov sú vnímané skôr ako náhodné, cudzorodé, prípadne niekedy až nechcené prvky v živote mesta, prevažuje zotrvačný prístup k „riadeniu kultúry“ v meste podľa zdedeného socialistického modelu. A toto chceme zmeniť.

 Týka sa to len Bratislavy?
Samozrejme, vôbec to nie je iba problém Bratislavy. Ale tu pôsobím a, napokon, ide o hlavné mesto, v ktorom sa deje pomerne veľa kultúrnych aktivít, pričom prevažnú časť produkcie tvoria práve tie občianske a nikým nezriaďované. Namiesto ocenenia a podpory zo strany samospráv sú v prevažnej miere odsúdené na živorenie. Namiesto transparentného systému podpory zažívame skôr neprehľadné a klientelistické získavanie výhod pre jednotlivé projekty, často rozhodujú o podpore poslanci namiesto odborníkov, prípadne na kultúru akosi „nie sú peniaze“. Situácia s kultúrou v samosprávach je vo väčšine prípadov na Slovensku tristná, chýbajú odborné riešenia a povedomie o dôležitosti tejto oblasti pre kvalitu života, čo samozrejme len odráža vzťah väčšinovej spoločnosti ku kultúre, a tým v podstate aj k vlastnej budúcnosti.

 Aký druh iniciatívy priniesla A4?
Miestnymi poslancami sme sa síce nestali, ale ako kultúrne centrum A4 sme prišli s projektom, ktorý mal za cieľ iniciovať proces participatívnej prípravy kultúrnej stratégie pre hlavné mesto v spolupráci s magistrátom. A to sa čiastočne podarilo – niečo sa už začalo robiť, vznikla pracovná skupina aj harmonogram prípravy. Takisto sa nám podarilo založiť platformu, združujúcu nezávislých kultúrnych organizátorov v meste s názvom KU.BA – Kultúrna Bratislava.

Myslím si, že záujem o podporu kultúry existuje. Ide o to, akej kultúry. Podľa akého modelu si predstavuješ koncepciu fungovania podpory?
Na lokálnej úrovni tu chýba koncepčné uvažovanie, odbornosť, jasné pravidlá, transparentnosť, dohoda o verejnom záujme v oblasti kultúry a celkovo povedomie o tom, prečo je kultúra pre mesto dôležitá. A tiež – ak pôjdeme do detailov – sa stierajú rozdiely medzi zábavou, šoubiznisom a umením. Ďalším problémom je, že väčšinu peňazí na kultúru zhltnú samosprávami zriaďované organizácie, ktorých efektivitu nikto nevyhodnocuje. Pritom však väčšinu aktivít v meste vytvárajú často samotní obyvatelia, ktorí to vedia robiť efektívnejšie a zároveň pružnejšie reagujú na súčasné dianie, no po pár rokoch bez podpory mesta sa vyčerpajú. Nedá sa to doživotne robiť len „na kolene“ a dobrovoľnícky.

 Prečo festival NEXT dostal od Fondu na podporu umenia v programe pre veľké festivaly pre tento rok nula eur? Čo si o tom myslíš? Je to kľúčové aj z pohľadu celkovej podpory súčasnej hudby na Slovensku. Kde vzniká problém, že festival, ktorý funguje 16 rokov, má svoje publikum aj referencie, je stále podhodnocovaný?
Pokiaľ ide o festival, bolo to isté sklamanie, ale určite budeme žiadať aspoň o menší grant. Môj pohľad je taký, že je samozrejme škoda, ak v nejakej spoločnosti podpora súčasnej umeleckej tvorby výrazne zaostáva za inými druhmi hudby. Nie je to len vecou tohto jedného podujatia – skôr by som to bral celkovo ako zlý trend do budúcna, keďže podobne skončila pod čiarou aj prehliadka Nová slovenská hudba. Samozrejme, budeme sa pýtať na dôvody a dúfam, že to takto neostane.

 Mňa predsa len zaujíma odpoveď na to, prečo má byť festival NEXT podporovaným festivalom?
NEXT už 16 rokov uvádza a podporuje novú tvorbu, ktorá je inšpiratívna, vizionárska, tvorivá a často posúva hranice aj nad rámec konvenčných a ustálených foriem. Uznávam, že sa to nemusí páčiť každému. Dramaturgia však vychádza z toho, aký je stav aktuálneho hudobného myslenia a z reálneho diania vo svete i na Slovensku, účinkujúci sú renomované osobnosti súčasnej hudby (Marcus Schmickler, Maja Ratkje, Anthony Pateras, Ikue Mori, Martin Burlas, Daniel Matej...). Spolupracujeme pri tom s množstvom iných festivalov, sme členom medzinárodnej siete ICAS – International Cities of Advanced Sound, posielame slovenských hudobníkov na festivaly do zahraničia (Norbergfestival, Audio Art, Ultrahang a i.). Minulý rok sme po prvýkrát zorganizovali miniprehliadku NEXT aj v Londýne a chceme v tom pokračovať. Odkedy prestali existovať Večery novej hudby – a Melos-Étos je predsa len štátny festival s konzervatívnejšou dramaturgiou – ostáva NEXT, pokiaľ viem, jediným festivalom umeleckej hudby nášho storočia.

 Aby to bolo jasnejšie, zaujímajú ma tri okruhy: problematika kultúrneho aktivizmu na Slovensku, tvoja úlohy v ňom a hľadanie príčin, prečo NEXT nie je podporovaný podľa tvojej predstavy?
Slovensko je v Európe tak trochu kultúrnou perifériou. Pokiaľ ide o hudbu, prevláda tu vo všeobecnosti dosť zotrvačný a konzervatívny pohľad na to, ako má vyzerať súčasná umelecká hudobná tvorba a čo sa považuje za hodnotné. Ja by som však otázku videl všeobecnejšie: či je podpora súčasnej umeleckej tvorby u nás dostatočná. Vrátane toho, či umelci majú možnosť byť konfrontovaní s tým najaktuálnejším svetovým dianím, pretože najmä to nás približuje k štandardu vo vyspelých kultúrnych krajinách. Mojou predstavou je spraviť z NEXTu rozsiahlejšiu prehliadku s ambicióznejšími kurátorskými projektmi, objednávkami nových diel a možno ešte širším štýlovým záberom – už teraz sa polohy pohybujú od akustickej improvizovanej hudby cez komponovanú hudbu až po elektroniku a audiovizuálne projekty. Ale na to nestačia len vízie, treba aj patričnú podporu z verejných zdrojov.

 To, čo tvrdíš o našom postavení v Európe, je nelichotivé. Dosť skeptické a aj celkom nekonkrétne.
Keď si pozrieš, koľko peňazí ide napríklad na podporu novej umeleckej tvorby a koľko na konformné, komerčné či už históriou preverené umelecké prejavy, zapadá to do obrazu krajiny, v ktorej sa búrajú sochy a architektonické pamiatky. Cesta z kultúrnej izolácie by mala spočívať predovšetkým v definovaní postavenia kultúry a kvality umeleckej tvorby a nastavenia podporných mechanizmov tak, aby mala podmienky na rozvoj. O tomto však prakticky neexistuje verejná debata. Podľa mňa nová umelecká tvorba prináša život, je obrazom doby a posúva spoločnosť mentálne dopredu. Iste, môže byť často náročná, neobvyklá či radikálna: kultúrna spoločnosť vie, že ak si tu chce tvorivých ľudí udržať a tiež držať krok s inými krajinami, podpora inovácií je nevyhnutnosťou. Ak v nejakej krajine podpora umelecky kvalitnej, myšlienkovo novátorskej a inšpiratívnej tvorby žijúcich autorov nemá prednosť, alebo aspoň porovnateľné postavenie oproti oblastiam, akými sú interpretačné umenie, kultúrne dedičstvo, ľudové tradície či populárna kultúra, vnímam to ako problém.

  Chceš naznačiť, že to vplýva na spoločnosť v širšom ponímaní?
Ak talent a tvorivosť nie sú hodnotami, ktoré si zaslúžia podporu a prinášajú nejaký benefit pre prostredie, tak potom poďme hovoriť o tom, čo tými hodnotami pre nás ako spoločenstvo je. Myslím tým teraz autorskú tvorbu. Spoločnosť, ktorá nemá k týmto hodnotám vzťah a nie je otvorená voči novému, podľa môjho názoru, nečaká nič dobré. Koniec koncov, u nás nedostatok otvorenosti vidíme aj v iných oblastiach a podľa mňa to všetko spolu súvisí.

 Tvrdíš, že naša spoločnosť nemá vzťah k tvorbe žijúcich autorov, ktorá je umelecky kvalitná, myšlienkovo novátorská a inšpiratívna? Už mi to pripadá ako rozprava o popieraní slobody tvorby, keďže tá autorská, na rozdiel od interpretačného umenia, venovania sa kultúrnemu dedičstvu, ľudovým tradíciám či populárnej kultúre, nemá náležitú podporu...
Nie, na Slovensku napríklad prakticky neexistuje hudobná kritika, pokiaľ ide o súčasnú hudbu. Koľko médií sa pravidelne venuje aktuálnej tvorbe?

 Hudobný život, Slovenská hudba, 3/4, priestor vytvára SME, Denník N, Pravda alebo relácia Umenie. Hovoríš skôr o proporcionalite a kvalite?
Hudobný život sa však nevenuje len súčasnej hudbe, časopis 3/4 niekoľko rokov nedostal grant a teraz opäť ožíva, ale tiež nie je zameraný len na hudbu. V novinách sa nová umelecká hudba reflektuje len výnimočne, v porovnaní napríklad s rakúskymi médiami. Nehovoriac o verejnoprávnej televízii – relácia Umenie absolútne nestačí.

 V tlačenej podobe stroskotalo vydávanie aj Čechách v prípade HIS Voice.
Ale HIS Voice naďalej vychádza online a A2 má každé dva týždne obsiahle články o súčasnej hudbe. Ďalej sú tu časopisy ako UNI alebo Full Moon.

 Zaujímajú ma tvoje názory na politiku podpory a tiež povedomie o súčasnej tvorbe, ktoré dnes panuje na Slovensku. Čo by sa malo zmeniť, robiť inak?
Malo by sa verejne hovoriť o tom, aká je dnes pozícia súčasnej tvorby a prečo je dôležitá. Malo by sa hovoriť o tom, čo je aktuálne, inšpiratívne a čo sa deje vo svete, a tiež dôsledne rozlišovať medzi rôznymi vrstvami, ktoré som spomínal – živá a súčasná umelecká tvorba, historické kultúrne dedičstvo, ľudová kultúra, interpretačné umenie a populárna sféra. Aj o presahoch medzi nimi.
A od týchto debát by sa mohli odvíjať požiadavky na kultúrne politiky – či už sa to týka novozriadeného Fondu na podporu umenia alebo miest a obcí či krajov.

 Kde by sa to malo hovoriť?
Ideálne samozrejme tam, kde to zasiahne najviac ľudí – teda vo verejnoprávnych médiách. Ale zmysel určite majú aj diskusie v užšom kruhu, napríklad v priestoroch, akým je A4.

 Nakoľko je u nás – z pohľadu Visegrádskej štvorky – súčasné umenie podporované? Poliaci škrtli podporu po nástupe novej vlády. Maďari pri fenoméne „Orbán“ majú problém s nacionálnou preferenciou a cenzúrou. V Čechách podpora nie je silná a je stále ohrozovanejšia. Alebo máš iný pocit?
Momentálny trend nevyzerá priaznivo, ale asi nemá zmysel na tomto mieste riešiť politickú situáciu v krajinách V4. Podľa mňa má zmysel pozrieť sa na naše verejné zdroje a hovoriť o tom, ako sú využívané. Pretože z toho vychádzame najlepšie, môžeme potom aj vďaka pohľadu na blízke krajiny usúdiť, čo nás neminie pri zmene politickej klímy. Možno nás neminie nástup totalitného režimu a s ním aj zákaz slobodnej tvorby.

 Môže ísť až o taký závažný problém, že o pár rokov sa už nebudeme musieť ani len zhovárať na túto tému, nielen na stránkach tohto časopisu...
Okrem toho, že sme v priestore A4 uviedli predstavenie breznianskeho divadla, ktoré bolo nedávno prerušené predsedom BBSK, sme spoluiniciovali aj stretnutie organizácií a jednotlivcov, ktorí by mali záujem podieľať sa na koordinovaní ďalšieho postupu. Vznikol tak zárodok akejsi platformy s koreňmi medzi kultúrnymi organizátormi a aktivistami z mimovládneho sektora. Uvidíme, či sa podarí efektívne pokročiť ďalej.

Slávo KREKOVIČ – kultúrny manažér, muzikológ, hudobný dramaturg a redaktor, hudobník. Titul PhD získal na Ústave hudobnej vedy Slovenskej akadémie vied, pôsobil na New York University. Je vedúcim Ateliéru multimédií na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne a jedným z umeleckých riaditeľov a zakladateľov A4 – priestoru súčasnej kultúry, kde má na starosti dramaturgiu programu súčasnej hudby a umenia nových médií. Je umeleckým riaditeľom a koordinátorom medzinárodného festivalu súčasnej hudby NEXT, jedným z koordinátorov kultúry nových médií Multiplace, pôsobí tiež ako šéfredaktor časopisu o súčasnej kultúre 3/4 a je zakladateľom databázy slovenskej experimentálnej hudby KRAA.SK.  V minulosti pôsobil tiež ako hudobný redaktor a dramaturg v Slovenskom rozhlase či ako redaktor v Hudobnom centre. Je členom hudobných zoskupení Shibuya Motors, Vritti, Voice Over Noise a i.




Aktualizované: 26. 05. 2016