Štúdiá: 2002–2006 Štátne konzervatórium v Bratislave (Z. Janikovič), od 2008 Akadémia umení v Banskej Bystrici (J. Krigovský)

Majstrovské kurzy: Stuttgart – T. Lom (2003)

Súťaže: Súťaž študentov slovenských konzervatórií – 1. miesto (2005), 5., 6. a 7. Medzinárodné stretnutie kontrabasistov, Brno (2005, 2006, 2007) – 1. miesto v rámci Medzinárodnej kontrabasovej súťaže, Brno (2007)

Spolupráca: sólistická spolupráca – Symfonický orchester Konzervatória v Bratislave, Collegium Baroque – Trenčín a Bratislava, Prešporský komorný orchester – Piešťany a Bratislava: spolupráca s dirigentmi A. Podařilom (2003, Brno), R. Muttim (2005, Paríž), X. Ricourom (2006, Praha), N. Harnoncourtom (2007, Salzburg);

orchestrálna spolupráca – od 2007 člen orchestra Opery SND (od augusta 2008 zástupca vedúceho skupiny);

komorná spolupráca – Johann Strauss Trio (2003), Muchovo kvarteto II., spomienkové matiné na počesť kontrabasového virtuóza a pedagóga V. Kuchynku (2004), od 2005 pravidelná sólová koncertná činnosť

V akom veku sa zvyčajne začína s hrou na kontrabase?

S kontrabasom som začínal v pätnástich rokoch, ale v dnešnej dobe sa s hrou začína už oveľa skôr. Výrobcovia dbajú na to, aby mohli hrať aj malé deti, a preto vyrábajú menšie kontrabasy. Na tých dokážu hrať už päťročné deti. Pôvodne som nechcel hrať na kontrabase, hoci kontrabasistom je môj otec aj starší brat Tonko. Od štyroch rokov som hral na klavíri, páčil sa mi i jazzový akordeón. Na BHS v roku 1998 som však bol na koncerte amerického kontrabasového virtuóza Garyho Karra a vtedy som prvýkrát videl, že na kontrabase sa dá hrať ako na husliach. To rozhodlo. (Smiech.) Vtedy som si povedal, že tak musím vedieť hrať aj ja.

 

Kontrabasové koncerty ešte stále nie sú na Slovensku bežnou súčasťou koncertných dramaturgií. Ako túto situáciu vnímaš zo svojej pozície?

Je určite chybou našich hudobných inštitúcií, že len veľmi málo kontrabasistov má možnosť hrať sólové koncerty, pretože všade inde vo svete to funguje. Na kontrabasové koncerty chodím do Viedne; tých je tam v priebehu roka vrátane sólových recitálov nespočetne viac. Wiener Philharmoniker pravidelne sprevádzajú veľkých sólistov; u nás sa v tomto smere nejako „zavreli dvere“, pritom na Slovensku je mnoho výborných kontrabasistov. Oproti iným nástrojom, ako napr. klavír, husle alebo violončelo, sa na kontrabas absolútne zabúda. Je to škoda.

 

Skladby pre sólový kontrabas do začiatku 19. storočia s niekoľkými výnimkami prakticky neexistovali. Znevýhodňuje to kontrabas voči iným nástrojom?

Pôvodná literatúra pre kontrabas je pomerne rozsiahla, ale málo sa o nej vie. Chýba zastúpenie v baroku, čo je škoda, hoci existoval predchodca kontrabasu violone v inom ladení. Dnes sa často hrávajú transkripcie barokových sonát pre violu da gamba. V klasicizme sa to potom trochu rozbehlo; bežnou záležitosťou sú aranžmány iných, najčastejšie violončelových koncertov. Ja som však skôr zástancom pôvodnej literatúry, pretože ju takmer nikto nehrá a pritom je to krásne, technicky veľmi náročné hranie. V blízkej budúcnosti sa chystám uviesť Karrovu úpravu Dvořákovho Violončelového koncertu spolu s kontrabasovým koncertom českého skladateľa Gustava Lásku a poukázať tak na zjavné paralely medzi týmito dvoma koncertmi.

 

Hral si pod taktovkou významných dirigentov Riccarda Muttiho či Nikolausa Harnoncourta. Čo ti táto spolupráca dala?

Pre mňa bol azda najväčším zážitkom koncert s Riccardom Muttim. Ako víťaz súťaže v Brne som dostal možnosť hrať Kusevického koncert s orchestrom pod jeho taktovkou v Paríži. Bolo to však celé „ušité horúcou ihlou“, pretože som mal len jednu krátku skúšku. Pekný zážitok mám tiež zo spolupráce s Alešom Podařilom v Brne, s ktorým som zase uviedol Spergerov koncert.

 

V súčasnosti pôsobíš na poste zástupcu prvého kontrabasistu orchestra Opery SND. V čom spočíva zodpovednosť prvého hráča skupiny?

Zodpovednosť hráča na prvej stoličke je väčšia ako zodpovednosť tutti hráča. Keď som prišiel do orchestra Opery SND, sedel som väčšinou pri výborných hráčoch ako Béla Kovács alebo Lumír Machek a od nich som sa učil, ako v orchestri hrať. Zodpovednosť a teda to, ako to človek berie, je na každom jednotlivcovi.

 

Kontrabas má dnes široké uplatnenie aj v iných hudobných žánroch, najmä v jazze. Neláka ťa i táto sféra?

Jazzu sa nevenujem, pretože viem, že by som to nerobil dobre. Viem rozoznať dobrý jazz od zlého; môj otec je výborným jazzovým basgitaristom a kontrabasistom, hrá v bigbandoch a prezentoval sa na koncertoch s umelcami ako Liza Minnelli, Ray Charles alebo Shirley Bassey. Jazz si radšej vypočujem a myslím si, že by som na to popri klasickej hudbe nemal ani dostatok času.

 

V súčasnosti študuješ na AMU v Banskej Bystrici. Aké sú tvoje plány do budúcnosti?

V novembri pripravujem sólo recitál v Mirbachovom paláci, vo februári 2010 plánujem sólový projekt s Muchovým kvartetom II., na ktorom by som chcel uviesť Dragonettiho koncert. Odísť zo Slovenska som nikdy nechcel, hoci som mal viacero príležitostí. Myslím si, že tu máme výbornú kontrabasovú školu a rád by som v tejto súvislosti spomenul svojho pedagóga a skvelého sólistu Jána Krigovského. Takže do sveta nie; mojou prioritou je momentálne dokončenie školy. Potom sa uvidí ako ďalej...

Aktualizované: 11. 05. 2020
x